ÚT - Premárnená fototerapia

Noc bola celkom strastiplna. Pred polnocou niekoľkokrát vyliezol Ondrejko a po polnoci sa začala ozývať Margitka. Ale ona nevyliezala z postieľky, ona iba tichučko plakala. Keď som ju zobrala do náručia bola chvíľku pokojná, no napokon začala zasa plakať, lebo si chcela ľahnúť. Preto som si ju vzala k sebe. Ibaže to bolo to, na čo čakal Ondrej. Hneď som ho mala v posteli tiež. Myslela som si, že Marky bolí bruško, no napokon prišla horúčka. A zrazu som vedela, čo sa robí. No, jasné. Marketku prezliekali v jasliach, no zabudli jej dať pančušky. Nuž nezabudli, lebo oni ich stratili. Dala som jej Paralen a dajako sme spoločne prečkali noc. Ráno bola bez horúčky, ale ja som nebola schopná vstať a fungovať. Zavolala som do jaslí a napísala do roboty, že neprídem. Ale ani k lekárovi sme nie išli, lebo som bola príliš uťahaná. Von sme vyšli okolo obeda, lebo sme potrebovali kúpiť niečo na jedlo. Poobede sme išli spať všetci traja. A teraz to dopíšem a idem spať tiež, kým je to možné.
So slovenčinou je to o veľa ťažšie, ako som si myslela. Začínam premýšľať, že by som predsa len mala ísť na voľaký kurz. Hľadala som čosi na Internete a aj niečo našla, no tým viac cítim potrebu nájsť niekoho, kto by mi mohol pomôcť. Našla som si slovesné triedy a vzory a bola som veľmi prekvapená z tvarov niektorých imperatívov. No, nie len z nich.
Aj keď svietilo Slnko, nemala som dobrú náladu (lebo som ju mala pokaženu kvôli jednej nepríjemnej babe, ktorú sme stretli v obchode). Napokon ju spravila muzika – Richard Müller, Peter Nagy, Elán, Vidiek, Marika Gombitová ;-)
Deťom k dobrej nálade zasa dopomohol Krtko, Zajace s klobúka a pesničky. Vďaka, You Tube!