PI – Voľný deň, nože je škaredo

No do obeda sme boli doma a po obede sme si zdriemli. No a keď sme sa zobudili tak už vôbec nebolo tak škaredo a tak sme sa pobrali na pieskovisko. Na pieskovisku sme začali aj naháňať holubov. Boli celkom ochočení a  vôbec sa nebali. No Ondrejko ich nakoniec z pieskoviska dostal.

Markétka vylieza z domčeka.

A tuná sme sa chceli šmýkať.

No na tej malej kĺzačke pre úplne male deti bolo veľa veľkých deti. A stále hádzali piesok na kĺzačku, čo sa vôbec nepáčilo Markétke.

A robili nám už veľa zle, nože toto bola posledná fotka a potom mama tie veľké deti dorevala. A povedala aj niečo ich nemeckým mamičkám, ktoré sa kľudne pozerali, ako nám tie veľké deti robia zle. Tie veľké deti spolu hovorili nemecky, no na nás kričali francúzky. A mama potom hovorila iba francúzky (so svojou nemčinou nechcela byť smiešna).

A my sme sa pak hrali s deťmi, ktoré poznáme z Motýľkov. A jeden ocko povedal, že sa musia už pobrať, lebo musia ísť niečo nakúpiť, lebo zajtra je sviatok a všetko bude zavreté. A museli sme sa pobrať aj my, lebo by sme nemali z čoho variť.

ŠT – Nové pieskovisko

Tentoraz som bola dobre nachystaná – olúpaná jabĺčka, bageta s maslom a so syrom a tiež „vercajk“ na piesok. Z jaslí sme šli opäť s Nelou, no rozlúčili sme sa skoro, lebo sme sa šli pozrieť na iné ihrisko. A nielen že tam bolo pieskovisko, ale aj sme tam stretli naše kamarátky – tetu Petru s Luckou a Lindou. Linda donedávna chodievala do rovnakých jasličiek ako my. Veľmi sa nám tam páčilo a pekne sme si to užili. Nasledujúci týždeň tam pôjdeme radi znovu.
Ondrášek si pôžičal auto a mal o zábavu postarané.

Tuná aj s Lindou.

A kde sa stratila Marky?

Jazda na tej obrovskej kĺzačke sa jej očividno páčila.

ST - Nákup

Tak dnes sme boli s deťmi nakupovať. Z jasličiek sme tradične išli s Nelinkou, no tentoraz inou cestou. A tam sme stretli Delhaize (v Česku bola táto spoločnosť pod menom Delvita) a mohli tam ísť nakupovať, lebo mali vozíky – bolo kam dať obe deti. Nakúpili sme a hybaj domov. Lenže to by sme nesmeli stretnúť tetu Mirku s malým Damiánom. Tak sme behali po Ambiorix a hrali si na našom ihrisku. Bolo to pekné popoludnie a aj to kurča, čo som mala v batohu spolu s inými nakúpenými potravinami, vydržalo. (Troška som sa bála, lebo sme mali už od rána 25°C.)

UT – Ako sme išli na pieskovisko

Dnešok začal Ondrejkovým pokrikom „hovínko, hovínko, Ondra udělal hovínko“. A bolo to veľmi radostné nie len preto, že „hovínko“ bolo v nočníku, ale aj preto, že šlo von tak ľahko. Od tej rotavirovej infekcie je Ondráškovo kakanie horor. No a Marky tiež prekvapila, lebo sa zobudila s úplne suchou plienkou.

Dnes mal byť najteplejší deň týždňa, preto som z roboty išla domov po veci na piesok. Pripravila som deťom jabĺčka, jogurty, chlebíky, kúpila im mliečny ovocný nápoj ... po prvý raz som bola tak dobre pripravená, no nakoniec som zabudla zobrať tie veci na piesok. Nože sme na pieskovisko nešli. No nakoniec sa zdá, že to toľko nevadilo, lebo sme všetci boli tak ustatí, že sme nešli ani na ihrisko pred domom, ale rovnou domov.

PS: Moji rodičia si v piatok minulý týždeň zariadili trvalé pripojenie na Internet, tak sa teraz smejem, koľko času moja mama vo virtuálnom svete strávi. No som veľmi rada.

PO - Električka

Nože dnes sme išli električkou. Z jasličiek to bolo cez dve ihriská a nakoniec do metra a na električku. Deti boli nadšené, ja už menej, lebo sa zdá že tuná je dopravná špička mimo víkend takmer neustále.

Jeden snímok, ako sa deti ráno pripravujú na cestu do jasličiek.

Hej, keď som si včera sťažovala na tie plienky, tak sa tiež musím pochváliť. Čo sme sa vrátili do Bruselu, tak deti každé ráno idú sami na hrniec. Vyzlečú sa z pyžama a nahí si idú sadnúť na nočník.

NE - Fajná nedeľa

Dnes sme vstavali skoro, nevadilo mi to, lebo som aj tak chcela s deťmi von už doobeda. Nakoniec sme nešli, zato trénovali cikanie a kakanie do nočníka (a bohužiaľ aj mimo ;-). Obed bol presne o dvanástej. Po obede si deti šli ľahnúť takmer sami a ja som mohla upratovať ten nevídaný neporiadok. Zobrala som to veru riadne a premýšľala o deťoch.
Bol to pre nich náročný týždeň, no aj pre mňa. Vždy keď sa vrátime z Čiech, sú rozmaznaní; zvyknutý, že zakričia a hneď tam je aspoň jeden dospelý, všetko sa točí kolem nich a oni určujú „chod sveta“. No a potom zrazu som tu iba ja a oni po mne revú, lebo všetko je ináč. A tentoraz sa mi zdá, že je aj horšie. Lebo oni sa veru veľmi rozhovorili, no iba po česky. A zrazu s nimi po česky hovorím iba ja. Povedala by som, že majú naozaj veľkú slovnú zásobu a že vo francúzštine nevedia ako sa vyjadriť. Teraz vedia rozprávať o toľkých veciach, keď niečo chcú vedia, ako to vyjadriť (najlepšie im ide rozkazovací spôsob ;-), vedia vysvetliť, keď sa im niečo nepáči ...
Tiež si s nimi teraz už či ešte netrúfam ísť von na odstrkovadloch. Sú veľmi rýchli a stále majú problém poslúchnuť na „počkaj“ či „zastav“. Keď sme v piatok išli s pieskoviska, Ondrejko chcel ísť na motorke (lebo po tej ceste sme naposledy išli na motorkách) a nemohol pochopiť, že mu ich akosi nemôžem pričarovať. A do jasličiek na motorkách isto chodiť nebudeme.
No a stále máme plienky. Ale som sa zariekla, že tentoraz s tým konečne zúčtujeme. V jasličkách to vraj podporujú, tak uvidíme. Len neviem, ako budem riešiť naše výlety. Asi budeme teraz chodiť iba na blízka ihriska, aby sme to mali (keď budeme mokrí) domov blízko.
A tuná sa už miláčikovia prebudili. Nože rýchlo olovrant a ideme von.

 "Ondrášku, přestaň dělat ty ksichty, zavři pusu a tvař se trošku normálně." A tuná je výsledok. Veru rozumie všetko, ale aj tak si robí čo chce ;-)

A opäť na pieskovisku.

A teraz ide Marky.

Marky je aj zdatná horolezkyňa.

Ondráškov typický postoj ;-)

Fíha, naša krasavica ide.

Zo Cinquantenaire sme išli ne Merode, lebo som im sľúbila, že dnes pôjdeme električkou. No Marky bola zima, nože sme iba zišli do metra. Ale vystúpili sme na Maalbeek. a po ceste domov stretli iné naše obľúbené ihrisko. Markétke zrazu vôbec zima nebola a vôbec nechcela ísť domov. Zajtra po jasličkách alebo pôjdeme električkou alebo pôjdeme na toto ihrisko.

A dnešné posledné foto.

Vôbec neviem, prečo som vytierala dlážku v celom byte, lebo teraz je piesok opäť všade ;-)

SO - Atomimum

Tak s týmto slovom za mnou pribehol Ondrášek asi v utorok. Spočiatku som nevedela, čo chce (keď nerozumiem, tak si často myslím, že hovoria po francúzsky a už sa toľko nesnažím porozumieť). No to slovo mi stále opakoval a potom ma doviedol k obloku a povedal: „Tam je atomimum“ a mne konečne došlo, že tým myslí Atomium, ktoré som im chvíľku predtým ukázala. No a o chvíľu mi ukazoval Atomium opäť, no iným smerom než je. Tak som im navrhla, že si urobíme výlet k Atómiu. A od tej doby sa ma stále pýtali, či už pôjdeme na ten výlet a veľmi sa tešili na sobotu.
No doobeda som chcela ísť do obchodu kúpiť nejaké nohavice, kšiltovky, trička pre deti. Kúpila som iba jedny nohavice, jedno tričko s autami pre Ondráška, drevené korále (náramok sme museli dať Ondrejkovi) a sponky do vlasov pre Markétku. Lebo som im sľúbila kúpiť bager a autíčko, tak sme sa šli pozrieť i na tieto veci, no chceli kúpiť sekačku na trávu. Bola celkom lacná, no nevedela som si predstaviť, ako by som mohla kúpiť iba jednu a potom isť s nimi domov, tak sme kúpili iba dva bublifuky.
Domov sme prišli neskoro, po obede sme si museli ísť ľahnúť (všade chodíme pešo, boli celkom ustatí) a keď sme sa zobudili, bolo už päť. Niečo pojesť, znova sa obliecť .... o šiestej sme vyšli z domu. Bolo to už neskoro, no nemohli sme neisť, lebo celý týždeň sa na to tešíme a dnes to bola hlavná téma našich rozhovorov.
Najdôležitejšou časťou tohto výletu bolo, že sa pôjde metrom. Najprv nechceli o metru ani počuť, lebo chceli ísť vláčikom. Snažila som sa ich presvedčiť, že to vlak je, lebo tiež chodí po koľajniciach, a vďaka koľajniciam nakoniec s cestou metrom súhlasili.
Tuná pozerajú moji výletníci na odchádzajúci vlak.

Metro bolo fajn, no Atomium ich celkom sklamalo ;-)

Ondrášek v novom tričku (má ho predkom nazadok - vzadu je lepší obrázok).

A naša slečna.

Pod Atomiom.

Cestou zberali kamene, aby mali čo hádzať do vody (neviem ako prišli na to, že tam nejaká voda je). Lebo som ich potrebovala chytiť za ruky, povedala som Ondráškovi, aby dal kamene do batôžika. A tuná už vyberá strelivo.

Na radu prišli aj bublifuky (vyliali si ich takmer celé ešte pred domom).

Marky so sponkami vo vlasoch.

A ideme domov.

Prišli sme domov o pol deviatej. V posteli boli po deviatej. Trochu ma ukľudňuje, že Marky sa zobudila ráno o pol ôsmej a Ondrášek až po ôsmej. No a výlet sa odložiť naozaj nedal ;-)

PI - A keď príde piatok ...

... už na to pieskovisko veru musíme ísť. Z jasličiek sme išli aj s Nelinku. A ja som si mala čo povedať s jej mamou a tak sme ušli pekne dlhú cestu, než sme dorazili na piesok do Cinquantenaire. Odtiaľ akurát odchádzali naši slovenskí priatelia, ktorých poznáme z Motýľkov. A tam sme sa stretli s mojou maďarskou kolegyňou Dianou. No na pieskovisku za mešitou vždy niekoho známeho stretnete ;-) A piesok som deťom sľubovala minimálne od utorka.
Kvôli Markétkinej čiapke sa ma majiteľka jaslí pýtala, či viem po anglicky. Čiapku si však vybrala Marky sama, keď bolo na nákupoch s bábkou (Lila, prepáč, páči sa mi to väčšie ako stará mama).

Postrapatená, no sústredená.

Ondrejko sústredene sleduje chlapčeka s autíčkom.

Ale nakoniec sa vráti k svojej robote.

Aj keď sa im vždy snažím vyhrabať mokrý piesok, stále robia bábovky z toho suchého.

Zbožňujem ich holé nôžky.

Markétka mala sukienku a mne prišlo, že nie je natoľko teplo, aby mohla mať holé nohy. No na posledných pár minút na piesku si pančušky aj tak vyzliekla.

"Markétko, kyblíček pryč! Dej pryč!"

Spolupráca.

ŠT - Naše ihrisko

Lebo je teplo sú aj zajace z jasličiek na záhradke. Teraz vždy, keď prídem pre deti, tak sa najprv zastavíme u zajačikov. A takto môžeme aj počkať na Nelinku, než po ňu príde mama. Tentoraz sme nemuseli dlho čakať. Nela vybehla s radosťou zo dverí a rýchlo utekala, no nie za svojou mamou, ale za mojimi dvojičkami. Ako  keby sa nevideli celý mesiac a vo skutočnosti to možná boli len dve tri minúty. Všetky tri začali utekať po záhradke a tiež nad akúsi mrežu. Lenže to nemali. Z jaslí vybehla jedna teta a pekne im vynadala. Ja som sa jej ospravedlnila, ale ona hovorila, že ja som nevedela o tom, že na tu mrežu nesmú, ale oni áno, lebo jim to hovoria vždy, keď sú na záhrade. Pekný posun, lebo zo začiatku sme sa im nepáčili my ako rodičia ;-))

Tak dnes sme sa dostali dom skôr. Boli sme najprv u vodotrysku, potom na kĺzačke a napokon sme išli hodiť pár kamienkov do druhej nádržky. Boli sme na väčšej kĺzačke, kde boli aj staršie deti a Markétka i Ondrejko sa s nimi chceli hrať. No nevedeli presne, ako sa zapojiť, a ani tí starší chalani neboli boh vie ako zvedaví na mojich capartov.
Došli sme na Ambiorix, deti majú slobodu.

 Markétka sa mračí, lebo jej Slniečko svieti do očí.

Ondrejko je na rebríku velkej kĺzačky ako opička.

A ani na hojdačkách sa nevie hojdať normálne.

Ondrejko chcel na auto, no bolo obsadene, Marketka chcela na slona, no tam bol Ondrejko. Napokon sa uvolnilo auto, no než sa milačikovia stihli vymeniť auto aj slon boli obsadeni.

 A tuná sa Marky snaží skamaradiť.

A tu iný chalan premýšlí, či vezme Marky do party.

Nechcú sa kamarátiť, vymenime kĺzačku.

 A na záver "Bělinka", no táto ma volant na druhej strane ;-)

ST - Holčičko ty ty ty!

Deti stále ešte pokrikujú po iných deťoch na ihrisku po česky: „Holčičko, to se nedělá. Chlapečku pozor! Auto, pučíš?“ A nik im samozrejme nerozumie. Dnes sme boli na ihrisku iba krátko, podarilo sa mi ich presvedčiť a dostať skôr domov. Pre mňa to bolo lepšie, lebo sme sa deti dostali aj skôr do postele.
A padol hlavný dôvod, prečo píšem tento blog vo slovenčine. Skúšku nebudem robiť zo slovenčiny, no z francúzštiny. Ale mne sa páči písať vo slovenčine ;-)
A môj muž mi urobil veľkú radosť, lebo nám vrátil domov.

UT - Audi, Mercedes, bavorák

„Bělinka, dědova bělinka, Picasso, bílá dodávka, Audi, Audi jede, Jarek, Jarek, Jarkovo auto, bavorák, mami koukej bavorák, policajti, jé jé Mercedes, tam je Mercedes, hasiči, nejsou hasiči, popeláři, taky popeláři ….“ Normálne ideme do jaslí 20 minút, dnes to bolo trištvrte hodiny. Povedal to jeden, potom to musel povedať aj druhý a nakoniec sa mi ten prvý po 50 metrov vytrhol z ruky a utekal späť k tomu autu, aby všetko zopakoval. Po ceste z jasličiek to bolo to samé, ale sme išli aj s Betku a Nelu, ktoré na nás museli stále čakať. Po ceste sme pozbierali azda všetky šišky, ktoré tam boli popadané. Len neviem z ktorých stromov, lebo ty, čo sú na tej ulici vyzerajú ako agáty alebo jasene a tieto dreviny šišky hádam nemajú.
Na ihrisku to bolo rovnaké ako včera. Marky bola na šmýkačke a Ondrej mi utekal hádzať kamene do susednej fontánky. Snažila som sa ho udržať na ihrisku, no stačilo, že som sa obrátila k Markétke a synček bol vonku pri vodnej nádrži. Hore na kĺzačke boli s Marky aj väčší chalani, ktorým som priveľmi nedôverovala, nechcelo sa mi ísť od nej a ona nechcela ísť dole, no Ondrej bol pri nádrži, tak som musela bežať po neho. Keď som ho niesla späť tri ženy sadiace na lavičke po mne pokrikovali, čo že som za matku, keď nechám decko pri vode, kam môže spadnúť ... boli tri a boli tam iba s dvomi deťmi, také ma nemôžu nahnevať ;-)
Nakoniec súhlasila aj Marky, že sa pôjdeme pozrieť na vodu s veľkým vodotryskom. Je to také pekné jazierko dole pod Ambiorix, na ktorom sú aj kačice, egyptské husi a iné vodné vtáky. Ľudia im tam dávajú jedlo a často na drobky chodia aj holuby. To bol raj pre deti. Veľmi ich tešilo plašiť veľké kŕdle holubov; vždy k nim pribehli a začali skákať a mávať rukami a nato sa veľmi smiali. Bol tam aj jeden fotograf, ktorí chcel fotografovať vodných vtákov (kačice s káčatkami), ale nemal nijakú šancu. No, keď videl tie radostné deti smial sa tiež, no fotografovať si ich netrúfol ;-)

PO - Normálny režim

Dnes nám začal opäť normálny režim. Deti nechceli ráno ísť do jaslí, no napokon tam boli veľmi spokojne. Aj keď sa im tam páčilo na otázku, či pôjdu do jasličiek aj zajtra odpovedali jednoznačne „ne“. Keď sme prišli na Ambiorix, Ondrejko utiekol za kosom a potom naháňal holubov. Celé Ambiorix sme obehli dva razy. Ondrej bo zaujatý holubmi, Markétka mala iné záujmy – pre mňa to bolo viac kilometrov ako pre nich. Normálka. Lebo som stále naháňala synčeka, dcérka nemala dostatok priestoru pre seba. Synček stále nevie poslúchať a tak som musela do behu nútiť aj Marky. Keď napokon chcela ísť na ihrisko, nemala som srdce jej to odmietnuť. Mrzelo ma iba, že oba mali krásne nove svetríky od babky. Tiež som si hovorila, že to bude pre mňa jednoduchšie, lebo ihrisko je oplotené. Ha, ha, zatiaľ čo Marky kĺzačke, Ondrej behal za holubmi a celkom pokojne si odišiel z oploteného územia. Od tej doby, čo začali chodiť, to je takto. Ale teraz sú pekelne rýchli. Ešte, že sú aj šikovnejší a ja som nemusela byť s Marky. Tá si tam hneď našla nové kamarátky. Samozrejme oveľa staršie ;-)
Farby – po ceste z jaslí mi obaja menovali farby áut, ktoré sme míňali – iba červené, biele, zelené a modré. A vždy to povedali správne. Potom som sa ich opýtala na farbu bielych garážových vrát a oni mi odpovedali, že sú modré. No, neviem. Možno, že boli viac zaujatí modrou ceduľou, na ktorej bolo vyobrazené auto ;-)
Ešte som Ondráška ostríhala.

 Keď Ondrejko tak aj Markétka.

A ešte raz.