PO - Pondelok

Domáca pohoda

NE - Bicie a autá

Ráno bolo náročné. Mali sme ísť na trh, no pršalo. Nakoniec pršalo menej a tak sme išli. Keď sme sa vrátili, mama varila a my maľovali. Marky vidí svet stále ružovo ;-)

A zrazu tu bol otecko!! A doniesol nám súpravu bicích nástrojov a autíčka!!

SO - Dáždik

V sobotu sme to pekne vychytali, lebo sme išli von už ráno. Jazdili sme na bicykli,

 Po obede sme boli tak veselí, že to trvalo, než sme sa rozhodli ísť von. A keď sme sa rozhodli, začalo pršať. Zostali sme doma a kreslili – aj my už vieme držať ceruzku správne.

ŠT - "doprčic"

Deti pri večeri spomínali, ako Krtko hovoril rybke „ahoj“ a „jejda“. Nože som sa ich opýtala, čo hovorí mamička. Čo ma to preboha napadlo!?! A nedala som si povedať a pýtala som sa ďalej ... počkám pár týždňov a opýtam sa znovu ;-)

V utorok bol posledný pekný deň. Už o pol deviatej ráno bolo 22°C a nádherne svietilo Slnko. Predpoveď na ďalšie dni už je daždivá. Nože všetci sa snažili toho pekného dňa užiť, lebo ako hovoria Belgičania a znalci tejto krajiny, ďalší slnečný deň bude na budúci rok. No ja som nenapraviteľný optimista, nože tomu neverím ;-))

Spomienka na slnečný pondelok.

PO - Markydlo

Ráno som sa cítila ako po opici. Chcela som ešte večer uvariť, aby sme mohli ísť aj doobeda von, no nedalo sa. No stačila som to do desiatej a tak sme predsa len zobrali bicykle a šli.
Deti milujú púpavy a teraz hlavne tie odkvitnuté. Tuná Ondráš jednu zazrel a už po ňu beží.

Neviem, čo sa Ondrejkovi toľko páči na ťahaniu bicykla do či zo schodov. Markétke sa to tak veľmi nepáči, ale čo má robiť ...

Išli sme aj na Square Margueritte, lebo sa tu dá dobre bicyklovať. Ale deti si dobre užili aj ihriska určeného pre deti od 7 rokov.

Ondráška láka šplhať kdekoľvek.

A veru sa mu to i poviedlo ;-) Marky musí hneď ísť hore tiež ;-)

"Mami, já jsem tady!"

"Houpy, houpy" (sám sa zavesil a sám sa aj pohojdal a Marky ho hneď nasledovala).

Keď sa po obede vyspali, tak sme vyrazili na výlet. Nechceli do Cinquantenaire, nože sme obišli bloky domov a obišli Cinquantenaire a presunuli sa do Parku Léopold. Bol to veru veľmi dlhý výlet, ale keďže majú tie bicykle a sú tak veľmi rýchli, pekne sme to zvládli. No ustatí sme boli všetci traja, až som mala výčitky.
Tuná je žltý kopec zo Cinquantenaire (na tuto stranu nechodime, nože sme tam zašli).

Ešte margarétu pre mamičku a späť na bicykle !!

V poslednej dobe Markétku často oslovujem Markydlo. Volala som ju takto, keď som jej chcela obliecť pyžamo. Markétka prišla a hovorí: „Maminko, ne Markydlo, já jsem Markétka“. Ta mi to dala !!

NE - Nedeľný obed

Bol to veľmi vydarený, aj keď veru náročný deň. Na začiatku týždňa som sa dohovárala s Milenú, že v nedeľu čosi podnikneme, a vo štvrtok hovorila aj Katarzyna, že by s nami chcela stráviť nedeľu. Najprv som obom hovorila, že to pôjde až po tretej, no potom som sa rozhodla, že ich pozvem na obed. Už v sobotu som takmer banovala. Už príprava bola náročná. Varila som také typické české jedlo – hovädzí vývar s lokšami a bravčové plátky na šampiňónoch vo smotanovej omáčke so zemiakmi a poľskými kyslými uhorkami. Ako keď prídete ku starej mame ;-)) No v časoch, kedy všetci robia minútky či taliansku, čínsku či bohvie akú kuchyňu, som mala úspech ;-))
Nože tuná jeden pohľad na náš stôl už po obede.

 Pripomenulo mi to zašlú slávu tohto stolu v Lipníku. Už to bolo po obede a nikto už si nič nerobil z fliaš s vodou. Deti samozrejme jedli s nami u jednoho stolu. Za vínom vidno Ondráška.
A tuná Kasia s Marky a Gosia.

Po kávičke, jahodovej torte a čokoláde sme išli von. No pred domom stálo Sebiho auto a keďže to je Ondráškova obľúbená značka, musel si ísť „zašoférovať“.

Išli sme do Cinquantenaire, najskôr na pieskovisko, no tam sa páčilo iba Markétke a tak sa išlo ďalej.

Markétka zistila, že sa na Croozeri dá chodiť aj inak.

Nezabudli sme ísť nahádzať kamienky do fontánky. Tentoraz tu boli aj kačice.

Lebo bolo veľmi teplo, zašli sme aj na pivo. No môj „milkshake“ skončil Kasie na šatách ;-)) Tuná stále čakáme na pivo.

Doma sme sa dospelí rozlúčili pohárikom sektu, ku ktorým nám deti kreslili obrázky. Markétka prekonala svoje „morské“ a „čierne“ obdobie a teraz kreslí farebné kruhy.
Vo vani ma Markétka veľmi prekvapila, lebo si sama namočila vlasy aj obličaj.

Aj Ondrášek, no nebol taký dôkladný ;-)

Veľmi som sa čudovala, no nešlo im zaspať. No smiala som sa, keď som počula, ako v posteli rátajú: „jeden, dva, tši, pět“, „jeden, dva, tši, pět“. Aj keď to nebolo príliš vhodné nevedela som sa udržať a keď opäť rátali, tak som im tu „čtyřku“ musela povedať. A pokojné zaspávanie bolo preč ;-(

SO - V sobotu sa spi dlhšie !!

Tak toto som hovorila, keď ma deti ťahali o siedmej z postele. Neboli hladné, len sa im už nechcelo spať a chceli, aby som sa im venovala. Takmer som plakala ...
Do obeda sme museli urobiť nákupy na zajtrajší veľký obed. Cesta bola náročná, lebo som mala plný plecniak aj obidve ruky a deti sa chceli so mnou naháňať.
Poobede sme zobrali bicykle a išli do Cinquantenaire. Popri bicyklovaniu sme stačili zjesť aj zmrzlinu.

Bolo veľmi teplo, ľudia tam boli polonahí, no moje deti si nechceli vyzliecť mikinky, lebo tieto boli s autami.

Ondrejko je fascinovaný schodmi. Ťahal hore po schodoch aj svoj bicykel. A veľmi sa nadrel, lebo bicykel je dosť ťažký.

Tuná v priebehu pádu ;-) Nebol prvý ani posledný, no Ondrej to nevzdal.

Bicyklovanie.

Markétka

Ondrášek

Obaja.

My domov ešte nechceme!

A keď išli spať, ja som začala premýšlať nad zajtrajším obedom a potom som aj jednala ;-)

PI - Jasličky na pieskovisku

V stredu už bolo Marky OK. Keďže bolo pekne na ceste z jasličiek mi utiekli hádzať kamienky do vody a napokon vyriadiť sa na ihrisko. Nože na štvrtok som im sľúbila, že pôjdeme po jasličkách na piesok. Išli sme na ihrisko za Place Dailly a pridala sa k nám aj Bětka s Nelinkou. A aké bolo naše prekvapenie, keď onedlho prišla aj majiteľka jaslí, zo svojou dcérou (ktorá tam tiež robí) a jej dcérou, ktorá je rovnako stará ako moji miláčikovia. Všetky deti mali veľkú radosť. A nielen tie, ktoré známe, ale aj iné, lebo takmer všetky prešli tými istými jasličkami.
V piatok pre Nelu prišiel ocko, no aj tak s nami išli na piesok. Aby sme tam len tak nesedeli, tak Nikola došiel pre pivo. No priniesol pre každého pollitrové Leffe .... po ceste domov som sa čudovala, kto asi urobí deťom večeru a kto ich dá spať ... no zvládla som to ;-)
Hrozno jedli až po večeri.

A už vo štvrtok.

UT - Už je lepšie

Noc z pondelka na útorok  bola o veľa lepšia. A takto pekne zaspali dnes. Ondrášek na psíkovi.

A Markétka s Františkom.

PO - Môžu aj ulice zametať

Noc bola strašná, lebo Marky ju celú prekašlala. Mala som o ňu strach, nože spala v mojej posteli. Ale celú noc cestovala a stále bola odkopaná. Ja som ju strážila, tak som v podstate vôbec nespala. Ráno som si nebola istá, či ju dať do jasličiek. Pre istotu som sa rozhodla viezť deti v golfáčoch, čo deti veľmi potešilo. Keď som po nich prišla, „teta“ hovorila, že mali veľmi dobrý deň a že Markétka takmer nekašlala.
Ja som mala náročný deň aj v robote (no stále relax oproti dňu s mojimi miláčikmi) a domov som prišla naozaj ustatá. Deťom som dala pastelky a nožnice, nech si robia, čo chcú. Potom to chceli aj upratať.

 Ondrejko musí stále dobiedzať svoju sestričku. Napríklad takto:

Veľké jedlo (obed a večera) sa musí jesť vždy u veľkého stolu. Vyžadujú aj horiacu sviečku.

Teraz než zaspali, spolu preberali, čo dnes zažili – po česky aj po francúzsky. A nezabudli sa zmieniť, že stále nemajú vláčik s koľajnicami ;-) A Marky to dopĺňala kašlaním. A kašle aj zo spánku :-(

NE - Svet je taký ružový

Nože dnešný deň začal tam, kde včerajší skončil – pri muzike. No stačili sa pritom pobiť o bubienok. Snažila som sa previezť ich pozornosť na čosi iného a zabrali až nožnice ;-)

Nato prišlo na radu maľovanie (pastelky, voskovky, vodovky).

Krtko a otecko cez Skype. Predviedli mu, ako pracujú z nožnicami. Ten neporiadok si museli upratať, no prišla nová bitka, tentoraz o upratovacie náčinie (na foto to ale nie je vidno).

A takto spali po obede ;-)

Nakoniec zaspali, no Marky sa asi po hodine s plačom prebudila a bola k neutíšení. Nakoniec sa rozhodla, že bude maľovať. Vidno, že svet vidí v ružových farbách.

Keď zmenila techniku, troška som sa upokojila.

A ani toto ma nevyviedlo z kľudu.

Potom sa po viac ako troch hodinách prebudil Ondrejko. Našťastie nechcel maľovať a po olovrantu si išli spolu hrať. Vytiahli všetky takmer zabudnuté hračky. A hrali sa na život. Počula som, ako si prehrávajú situácie, ktoré sme spolu zažili. No, tuná nie. Lebo tu sa hádajú, kto sa bude starať o druhé bábätko.

Ondrejko ho nechcel, lebo chodil s psíkom a telefónom, a Markétka tiež nie, lebo nemala v kočíku už miesto. Ako keby sami neboli dvojičky ;-) Nakoniec ho dali bábke (mne) ;-))

A ešte Ondrejko s psíkom a telefónom. Hovoril k nim rovnako, ako hovorím ja k nim, keď sme na prechádzke.

Po týždňu s chorými deťmi doma sa veru teším späť do roboty. Len sa bojím, že nás ta choroba ešte celkom neopustila.