PIATOK

Nože tuná si to budem celý týždeň užívať. Iba ja s priateľmi, deti zostávajú s ockom.

ST - Čimčarara, čim čim čim

A je tu jaro! Po dvoch veru nepekných, tmavých a popršaných dňoch sa zrazu vyjasnilo. Keď som ráno obliekala deti, tie začali zrazu kričať „páček, páček“. Chvíľku mi trvalo, než som sa obzrela a pochopila, že kričia „ptáček, ptáček“. Naozaj, je tu jaro. Potom som zistila, že ten vtáčik bol holub a troška ma to ochladilo (pracovala som na zmene môjho vzťahu k týmto vtákom po prečítaniu „Listov Dubenke“ od Hrabala, ale nepomohlo to). No, keď sme išli do jaslí, bolo teplo a vtáky revali, ľudia sa smiali, všetko bolo také krásne. A aj mne sa darilo. Zrazu som bola schopná vyriešiť problémy, ktoré som odkladala.
A aj na deti zapôsobilo jaro. Po ceste z jasličiek behali, skákali, spievali a veľmi sa smiali. A tiež sa musím opraviť, lebo sa zdá, že naša hra na farby bola úspešná. Stále mi hovorili „červené auto, bílé dveře, zelené auto, červené dveře“. No ale modrá a žltá sú pre nich stále zakliate. Ako boli plní pohybu, tak odmietali ísť so mnou za ruku. Držali sa ma len, keď sme išli cez cestu. A tom som sa ich vždy musela dlho prosiť. A v poslednej tretine cesty si Markétka vyžiadala Ondrejkovu ruku a išli za ruky spolu. Boli sladkastí.
Keď sme prišli na Ambiorix, rozleteli sa na všetky strany. Vôbec nechceli ísť domov. Bohužiaľ sme sa troška ponáhľali, lebo okolo siedmej sme mali byť u lekára (iba administratívne záležitosti). Vôbec som ich nebola schopná dostať domov. Napokon sa to podarilo, ale dostali iba rýchly olovrant a už sme bežali k lekárovi. Je to český lekár, nože jeho pacienti sú predovšetkým Česi a Slováci žijúci v Bruseli. Miláčikovia tam všetkých v čakárni pobavili svojimi hláškami. Prezerali si tam noviny a časopisy a všetko hlasite komentovali. Markétka mala zo sebou svoj malý hrčiek a stále mi dávala piť kakao, no potom chcel kakao aj Ondrejko „Markétko, Ondra taky kakao“, ale ona mu nechcela dať, tak si ho musel napokon sám uvariť. A na striedačku ho dávali piť mame a stále sa pýtali: „Chutná? Dobré? Ještě?“
Večer si ešte prezerali knižku s rozprávkou „O červenej Čiapočke“ a „Krtko a nohavičky“. Veľmi som sa pobavila, keď Ondrejko zrazu zahlásil „labuť“ a pozeral sa na bociana. Povedala som mu, že je to „čáp“, ale akosi si to nemohol zapamätať, lebo za chvíľku znovu kričal „labuť, labuť“;-)
V postieľke sme si porozprávali „Karkulku“ všetci traja. Opakujú po mne vety a tiež je dokončujú, lebo tuto rozprávku znajú takmer naspamäť.

No a dnes vyšiel článok o Kronplatz.

UT - Správajú sa ako dvojičky

Nože to mi dnes povedala učiteľka z jasličiek. Vraj čo sa vrátili z prázdnin (dnes to bol iba druhý deň) hrajú si stále spolu. Nepotrebujú iné deti, lebo majú seba. No možno by bolo lepšie, keby si hrali aj s druhými deťmi, ale na druhú stranu som rada, že si chcú hrať spolu, že sa majú radi, že sú pre seba navzájom veľmi dôležití.
Silvie (jediná učiteľka, ktorá hovorí nie len po francúzsky ale aj po anglicky) mi hovorila, že šéfom je Markétka. To mi povedala už skôr aj Delphine. Ondrášek sa vždy obzeral, kde je Markétka a často nechcel nič robiť, ak to nerobila aj Marketka. Som rada, že v jasličkách je lídrom Marky, lebo doma je to Ondrejko. Vždy vymyslí streštené somariny, ktoré napokon robia obidvaja. A v jasličkách vraj vôbec neplačú. Opýtala som sa, lebo doma sa Markétka kedy-tedy pokúša ma ovplyvňovať plačom. Bohužiaľ to má priam opačný vplyv, než by asi chcela.

Obaja majú teraz veselé obdobie. Je na nich vidno, ako sa zo všetkého tešia. Najviac ak môžu robiť hlúposti u jedla. To sa však vôbec nepáči mne. Tiež robia somariny vo vani – napríklad včera.
Čo mi však veru prekáža je, keď tu nie je ocko, snažia sa ma viac ovládať. Najmä, keď majú ísť spať. Nuž, nemôže byť všetko perfektné ;-)

 Bozk na dobrú noc ;-)

PO - Voda voda, samá voda

Dnes išli deti po týždňu opäť do jasličiek. Ráno nám pršalo, no nie priveľa, bolo celkom teplo, nože to bola aj pekná prechádzka. Keď som o piatej odchádzala z roboty a čakala na autobus, už to nebolo také milé, lebo naozaj riadne pršalo. Z roboty som išla skôr, lebo som chcela byť už so svojimi miláčikmi. Neprišiel prvý autobus, vynechal aj ten druhý a tretí. Mám ísť pre deti taxíkom?? Napokon, už dobre mokrá, som sa rozhodla ísť pešo. Prišla som neskoro, ale v jasliach sa na mňa nehnevali, lebo vedia, ako v Bruseli funguje verejná doprava. Deťom som nasadila kapucne a dom sme prišli mokrí všetci traja. Prezliekla som ich, urobila im teple kakao, chvíľku sme si hrali, potom povečerali a prišiel čas na kúpanie. Dala som ich do vane a šla rýchlo upratať a pripraviť postieľky. Zrazu veľký rev ... čosi sa stalo Markétke. Vybrala som ju z vane a snažila sa zistiť, čo sa stalo. V puse mala stále zubnú kefku a strašlivo revala a nevedela mi povedať, čo sa stalo. Poprezerala som ju a nič nenašla, tak so vybrala z vane už tiež kričiaceho Ondráška. A konečne som si všimla aj tej potopy v kúpeľni. Deti som zabalila do prikrývok a išla zachrániť, čo sa dalo. Za strašlivého revu detí, ktoré teraz kričali, lebo chceli späť do vani, som vytierala a čakala, kedy prídu susedia. Našťastie, aj keď to vyzeralo, že sa tu koná veľké násilie, neprišli. Markétka si našťastie iba odrela ústa zubnou kefkou, troška aj krvácala, ale nebolo to nič vážneho a isto nič, kvôli čomu by musela tak strašlivo revať. A ja som mala plnú pračku na pranie, lebo tej vody bolo toľko, že som sa ju snažila vysiať všetkým, čo mi prišlo pod ruky.
Na tu lyžovačku by som mala ísť do dovolenkovej oblasti Kronplatz. A teraz ide najmä o to, či bude pre mňa izba v hoteli a za koľko.

A ešte to odvisne od ďalších vecí. Uvidíme ...

NE - Po dlhej dobe bez ocka

Okolo siedmej odišiel M. do Čiech. Len na tri štyri dny, ale aj tak smútim. Vôbec nič sa mi nechcelo. Deti vstali kolem ôsmej, no pre mňa to bolo priskoro. Páčilo sa mi byť s deťmi, ale nechcelo sa mi o ne starať. Hoci nebol škaredý deň, dokonca chvíľku aj Slnko svietilo, vôbec sa mi nechcelo von. Deti boli zlatučké, pekne si celý deň hrali a vôbec ma nejedovali.
A Markétka mala celý deň namiesto plienky spodné nohavičky a tie vydržali až do večera!
Nakoniec som sa rozhodla, že aspoň vyčistím autosedačky. No nie som si priveľmi istá, či to bol naozaj dobrý nápad ;-)

SO - Danke schön

Možno že pôjdem na lyžovačku. Nie je to vôbec isté, ale mala by som byť aspoň troška pripravená. Lebo kúpiť v Bruseli čokoľvek pre zimné športy je nemožné, išli sme v sobotu ráno do Aachenu. Hanbím sa priznať, že som bola v Aachene po prvý raz. A na dôvažok nie kvôli kaplnke Karola Veľkého, ale kvôli nakupovaniu. Hneď od začiatku som mala pocit, ako keby som prišla domov. Možno nie priam domov, ale do našej krajiny. Nedá sa nič robiť, naše krajiny sa vyvíjali pod nemeckým vplyvom, nože je nám nemecká kultúra bližšia. Boli sme v kaviarni a na obede vo „Schnitzelhausu“, čo nebol dobrý nápad, lebo Martin je takmer vegetarián a ani deti sa na rezeň dajako netvárili. No, ja som tiež príliš spokojná nebola, lebo dva rezne boli pre mňa veľa, no nemohla som ich tam nechať, keďže sme mali za ne zaplatiť ;-) No a to nakupovanie ... Keby sa hľadali najlepšie predavačky a predavači na svete, neverím, že by Nemci mali veľa konkurentov. Len vďaka ich profesionálnemu prístupu som si nakoniec kúpila lyžiarsku bundu a nohavice. Aj keď všade bola 40% zľava, aj tak to kvôli tým špeciálnym materiálom nebolo lacné. A sama by som naozaj nebola schopná nájsť oblečenie vhodne pre mňa. Markétke aj Ondrejkovi sa výlet páčil, aj keď sa veľa nachodili. Lebo sme hovorili s mnohými predavačmi a čašníčkami, deti sa rýchlo naučili niektorá nemecká slova ako „Hallo“, „Gutten Tag“, „Tschuss“ a najmä „Danke schon“.

PÁ - Sama, sám!!

S našimi miláčikmi je čoraz väčšia zábava. Keď sa ich opýtam, kto chce napiť, najesť, ísť von, kresliť apod., vždy sami dostanem hlasité odpovede „Já, já, já“. A keď si nie som istá, či odpovedali obidvaja, tak sa ozvú štýlom „Já Ondra“, „Já Marketa“. A keď na sebe volajú, tak počujeme „Markétko!!“, „Ondrášku!!“, a keď na seba žalujú, tak je to „Ondra“, „Marketa“. A všetko je „moje!!!“. A keď sa hnevajú na mamičku, tak na ňu kričia „Ty, maminko, Ty!!!“ A vždy sa radujú, keď vidia autá, nadšene revú „Auto!“, „Auta!“, „Sanitka“, „Policajti a hasiči“, „Maminko, sanitka houká“. A už od Vianoc hovoria v jednoduchých vetách, ktorých je teraz viac. A ja sa už niekedy naozaj hnevám, keď mi nevedia niečo povedať, lebo som už zvyknutá, že mi povedia veľa. A poznajú hodne slov a ja som často prekvapená, že znajú slová, ktoré ja vôbec neužívam (nemyslím len tie škaredé, lebo vždy keď ich použijem, tak viem, že sa od teraz stali trvalou súčasťou ich slovníka). A vždy mám pocit, že už rozlišujú farby a vždy sa sama sebe smejem, lebo veru to ešte stále nevedia. Ale radi sa zabávajú spoznávaním farieb. A keď vidia auto a nie je to Mondeo, Mercedes, Picasso, tak väčšinou povedia i farbu a niekedy sa aj strafia. A veľmi ich zabáva počítať, ale sú to veru zvláštne počty ;-) Nuž a teraz tiež všetko musia robiť „sama“ a Ondrejko dokonca nie len „sama“ ale aj „sám“.
Martin sa ma dnes pýtal, či viem, koľko Belgičanov je treba k uprataniu jednej detskej šmýkalky- preliezačky. Nevedela som. A keď ani vy neviete, nože počítajte ;-)

ST - Lyžovačka s otazníkom

Tak som si dnes kúpila tretí diel Milénia. Nechcela som. Náhodne mi kniha prišla pod ruky, keď som zašla do Press-Shopu, aby som si skrátila čakanie na priateľov. Našla som si inú knihu, no na ceste k pokladni, som ju zazrela a už som nemohla inak. Teraz sa ale chystám čítať knižku poviedok La Rêveuse d'Ostende, ktorú napísal Éric-Emmanuel Schmitt. Ešte som od neho nič nečítala, aj keď je aj u nás veľmi obľúbený. Spomínam si len, že som si v dobe, keď som sa začínala učiť francúzštinu, chcela kúpiť jeho knihu Odette Toulemonde et autres histoires, lebo ju tu čítal kadekto.
Domov som prišla skoro a všetci štyria sme si stihli pekne pohrať.
A behom dňa sa deti hrali s magnetmi.

Ocenenie

Nebolo kedy prísť k počítaču a teraz sa nestačím čudovať. Dostala som ocenenie a skoro aj dve naraz. Ocenila ma Jitka. Veľmi rada čítam aj ja jej blog. Prišla som naň niekedy vlani na jeseň a stala sa zo mňa pravidelná čitateľka. Jitka, veľmi ďakujem! Naozaj ma to dojalo.

Toto sú pravidla pre ocenenie:
Zanechte jméno a odkaz na toho, kdo Vám dal toto ocenění na svém blogu. Pak nominujte 5 blogů, o kterých si myslite, že jsou užasné.
Ako tu v tomto blogosvete povedali už iní, mohla by som nominovať všetkých, na ktorých tu mám link. Lebo tie blogy čítam pravidelne a mám ich tu preto, lebo sú úžasné. Ale pravidlá sú pravidlá.
A teraz vybrať päť blogov, ktorým toto ocenenie dám ja. Nebudú to už ocenené, lebo som zistila, že sa tu ta ocenenia začala točiť v kruhu.
Nože:
Lucka73, lebo na jej blog som chodila ešte vtedy, keď som nevedela, že budem mať svoj. Lebo nie len, že ona je jedinečná žena, ale aj jej blog je výnimočný. A mala som tu česť sa s ňou aj dva razy zísť.
Blaňule, lebo ona bola môj sprievodca na počiatku môjho nového života s dvojičkami. Lebo som vždy zvedavá, čo je u nich nového. Lebo veľmi pekne fotí, no bohužiaľ nie vždy sú jej fotky vidieť. Lebo mi chýba, že už dlho nič nového nenapísala. A na dôvažok som ju a jej rodinu už veľmi dlho osobne nestretla.
Janinka, lebo je perfektná kočka, ktorú som bohužiaľ nespoznala osobne, ale stále dúfam, že ju osobne spoznám. Je skvelá mama, perfektne fotí, nebojí sa experimentovať a bude sa vydávať ;-)
Káč, lebo s ňou som prežívala svoje tehotenstvo, s ňou so prežívala narodenie jej deti, ktoré sa mali narodiť až takmer mesiac po mojich. Niekoľkokrát sme sa i zišli, no nebolo to veľa razy. Teraz bývame o viac ako tisíc kilometrov ďalej, ale verím, že sa stretneme.
Pavla, lebo je mi veľmi sympatická, rada čítam jej blog a páči sa mi nie len jej fotky, ale aj jej tvorivé výrobky. Na jej blog som prišla vďaka Kačke a čítam ho pravidelne

Jitka, ešte raz veľmi ďakujem. Mala som aj slzy v očiach, ako ma to dojalo. A keď ma ešte spomenula aj Monika ...

Ďakujem!

UT - Mardi Gras

Dnes sme mali ísť do Binche pozrieť sa, ako vyzerá Mardi gras, ktoré znamená vyvrcholenie tamojšieho fašiangu.
No stále sme sa necítili dobre (aj Martin má nádchu) a tiež sme nevedeli, či by ta pomarančová bitka nebola príliš nebezpečná pre našich prckov, nuž tentoročný fašiang nie bol pre nás výnimočný.
Martin s deťmi sa pre mňa zastavil po robote a išli sme opäť na nákupy do obľúbeného obchodného domu s nábytkom. Po ceste mi ocko rozprával, ako za nim prišli dvaja susedia a pýtali sa ho, či má malé deti. Keď odpovedal, že hej, dozvedel sa, že sú na balkóne a hádžu dole gaštany a že by mohli aj niečo rozbiť. Pekné prekvapenie pre ocka a tiež pekné prekvapenie pre mamu ;-)
Chceli sme kúpiť viac vecí, no mali len našu knihovníčku, nuž sme si kúpili už druhú ;-)

PO - Rosenmontag

Deti majú prázdniny a ocko je s nimi doma. Dnes som chcela ísť na karneval do Kolína. Ale už dopredu sme sa dohodli, že je to ďaleko a že to možno nie je ešte pre naše deti.
No keď som prišla domov, neverila som vlastným očiam. Deti rozniesli po byte všetko, čo našli. Neuveriteľný neporiadok. Ocko bol ustatý a zaspal a deti sa nerušene činili. Nehovorila som, lebo keby som mala hovoriť, tak revem. Ocko sa hneval, že mamička nehovorí a išiel na nákup. Deti upratovali. No bolo to aj dobre, lebo deti vytiahli aj knižky, ktoré sme už dlhú dobu nepozerali. Napokon to bol pekný večer.

NE - Dočítala som

Deti v poriadku ale ja nie. Ležala som cely deň v posteli a čítala. Nuž napokon aj dočítala. A je mi to aj ľúto, lebo to bola naozaj veľmi dobre napísaná kniha.

SO - Sankovanie

Bola som veľmi ustatá a vôbec som nebola schopná v stať z posteli. Vyhrabala som sa až o deviatej a až po jedenástej sme pobrali Gosiu a Sebastiana. Vôbec sa mi do Ovifatu nechcelo. Lebo som už urobila aj tak dosť zle, čušala som a šoférovala smer Liège . Keď sme odbočili na diaľnicu na Saarbrücken a po pár kilometrov zišli z diaľnice smer Malmedy, bolo to ako v rozprávke. Skôr ako u nás na horách, no na to tuná nie sme zvyknutý ;-)
Ovifat už vlastne ani nie je v Ardenách ale vo vrchovine Hautes Fagnes a v jeho blízkosti je aj najvyšší vrchoľ Belgicka Signal de Botrange.

Bolo tam nádherne. Než sme si požičali sánky, tak sme sa guľovali. Asi po hodine a pol sánkovania sme sa šli troška najesť do bufetu u zjazdoviek. Potom sme už sánkovali iba chvíľku a išli späť domov. Deti boli nadšene, doma ešte vyvádzali. Ja som šla rovnou do horkej vani.

Než sme sa pobrali na výlet, deti si s ockom malovali.

PI - Knihovníčka

Do jasličiek pre deti sme šli s ockom spolu, lebo to bol posledný deň pred karnevalovými prázdninami. Lebo sme si na víkend naplánovali sánkovanie v Ardenách, išli sme sa do Zaventem pozrieť, či si tam nemôžem kúpiť lyžiarske nohavice. Nebola som prekvapená, keď som nemohla, lebo už nič nemali ;-) Keď už sme raz boli v Zaventem, tak sme išli aj do IKEA pozrieť a kúpiť nábytok do detskej. Nakoniec sme nekúpili nič do detskej, ale knihovníčku do obývačky. Do tamojšej reštaurácie už nechodíme, ale ja som mala veľký hlad, nuž som si kúpila aspoň hot-dog. Zjedli ho deti! A aj druhý, tretí a štvrtý ;-) Večer ocko knihovničku hneď zložil. Bola som veľmi rada, lebo sme takú skriňu už súrne potrebovali. No, namiesto toho, aby som sa mu poďakovala, tak som sa s ním pohádala, lebo ju nepostavil tak, ako som chcela ja. Nie je to vždy jednoduché. Ešte k tomu som zmenila pôvodne zamýšľaný sobotný výlet do Aachen (chceli sme si tam kúpiť zimné vybavenie a pozrieť, či mesto aj v sobotu žije karnevalom) na sánkarský (mal byť až v nedeľu), lebo som chcela ísť aj s našimi priateľmi (oni chceli len v sobotu).

ŠT - Karneval v škôlke

V jasličkách neboli príliš prekvapení, že sme doviedli deti. Už včera ráno som im hovorila, že chceme ísť do Čiech či presne, že sme plánovali odísť do Čiech, ale že nás ten sneh nepríjemne prekvapil a že už si nie som istá, či naozaj pôjdeme. My sme len boli troška smutní, lebo v jasličkách bol karneval a my sme našim deťom nezariadili žiadny kostým, lebo sme si mysleli, že tu nebudeme. Hovorili sme si, že by deti mohli zostať doma, ale potom sme si povedali, že i bez toho, že by oni sami mali kostým, iné deti a učiteľky v kostýme budú pre nich zaujímavé.
Moji kolegovia v robote prekvapení boli. Nuž som všetkým porozprávala náš príbeh a deň rýchlo ubehol ;-)

ST - Ako sme išli do Čiech

Moje milé zvedavé priateľky, obávam sa, že to nebude nejako priveľmi vtipné. Len, že sme sa naozaj veľmi snažili, no napokon ...
Ráno to bolo naozaj nepekne prekvapenie. Vonku je snehu ako ... veď ja už ani neviem aké prirovnanie užiť ... veď to vôbec nie je normálne ... v Belgicku a priamo v Bruseli z času na čas je, ale vždy vydržal maximálne pol dňa ... ale čo tu je túto zimu?!? Nie, to nemôžeme ísť do Čiech. Idem zavolať mame a Zdene, že možno neprídeme. Zopár kolegov neprišlo do roboty, lebo nemalo ako. Pozerala som nemecké weby s dopravnými informáciami, predpoveď počasia v Nemecku aj v Česku a vôbec to nevyzeralo dobre. Skôr naopak.
Okolo obeda vysvitlo Slnko. Zrazu bolo krásne. No napokon napriek nečakanej snehovej nádielke do Čiech pôjdeme. S Martinom sme si skúsili ako to pekne kĺže na bruselských silniciach, keď sme išli s papiermi do škôlky. Veru, nič moc. Decka sú už zapísané. Hurá, to najdôležitejšie je splnené!! Ešte sme sa pobrali nakúpiť nejaké jedlo na cestu a potom som chcela ísť pomôcť zbaliť veci na cestu. Lenže Martin zabudol dať veci z pračky do sušičky a tak ma len odviezol do roboty. Pôvodne ma mal s deťmi zobrať priamo v robote, ale takto sme sa dohovorili, že prídem domov a všetko zariadime spolu.
V päť som prišla domov a začali sme sa pripravovať k odchodu ... olovrant nielen pre deti, vybrať veci zo sušičky, poskladať, zbaliť do kufrov, "nie to si nezoberiem, radšej toto, alebo toto?", večera, prezliecť, prebaliť, obliecť, doniesť do auta ... presne v 20:45 Martin nahodil motor a mohli sme vyraziť. Bola som veru rada, že sme to napokon "tak pekne" stihli.
Cesta bola strašná. Veľmi to kĺzalo. Dohodli sme sa, že dôjdeme k nemeckej hranici a tam sa uvidí. Neišli sme viac ako 70 km/h. Možno nejakých 30 alebo 40 km od Bruselu sme spoznali, že to tak nepôjde a otočili sme sa a išli späť. Deti v aute zaspali a keď sa zobudili a videli, že sme doma, mali priam skvelú náladu. Ja som hneď napísala Zdene a zavolala mame, že naozaj neprídeme, lebo sme sa stihli už aj vrátiť, poslala email, aby som zrušila rezerváciu chatky a s ockom sme všetko zasa vybalili.
Večera pred odchodom.

Markétka sa veľmi teší.

A naše záverečné sťahovanie z auta opäť domov. Čiasť nákladu vo výťahu.

UT - Formuláre do škôlky

A naozaj som včera išla do posteli už o pol deviatej Nestíham, hej. Lebo zajtra ideme do Čiech, ale tiež musíme vybaviť tu materskú škôlku pre deti. Nuž snažím sa vyplniť prihlášku. Mám problém s formulármi aj v češtine a vo francúzštine je priam katastrofa. Na po piate sa to podarilo. Jeden formulárik pre Markétku a druhý pre Ondrejka. Dokonca mám aj všetky ďalšie doklady. Ale priznám sa, že tie mám len preto, lebo som si ich mohla priamo vytlačiť z nášho "komisného" systému. Keby som nerobila pre Európsku komisiu, už by som veru nebola v Belgicku. No a keď sa to podarilo, tak už len doniesť do obývačky všetky veci, čo si chceme zobrať do Čiech. No nebolo to také ľahké, lebo je potreba niečo i vyprať. Pripravila som pračku a Martin to musí dať ráno do sušičky a potom to všetko zbaliť. Ani na večerné čítanie mi nezostal čas.
Ondrejko nakreslil na magneticku tabulku autobus, ktorý skutočne vyzeral ako autobus. No než som prišla s foťákom, už stihol svoj prvy autobus aj smazať.

 Kúpanie.

PO - Žerucha

Žerucha je moje veľmi obľúbená príloha k obedu. Teda dúfam, že je to žerucha. Dnes po obede som sa snažilo za výdatnej pomoci uja Googla zistiť, či je to ona. A dozvedela som sa, že si dožičievam nie len žeruchu siatu ale aj žeruchu potočnú. Veru môžem len odporučiť ;-)

Domov som prišla opäť veľmi ustatá. Napriek žeruche som mala v robote čo robiť, aby som nezaspala. Nuž idem skoro do postele.

Dva portréty z nočníka.

NE - Dievča, ktoré sa hralo s ohňom

Včera svietilo Slnko, dnes je opäť škaredo. Ja som lenivá, deti nie sú lenivé a ocko robí na počítači. No hej, čítam ;-)

SO - Svieti Slnko !!

Nože sme išli na prechádzku. Do arboréta a napokon aj do lesa. Okolo Bruselu je vraj najväčšia súvislá bučina v Európe. Nechce sa mi tomu veľmi veriť, no pekný je.

PI - Detektívka

Nepíšem, lebo nemám čas. Vedela som to od začiatku. Nechcela som si tu knihu kúpiť. Navyše nepovažujem detektívky za hodnotnú literatúru. Nože stalo sa po ôsmich mesiacoch som si kúpila druhý diel a už teraz sa bojím, že si pôjdem kúpiť aj ten tretí, aj keď stále stojí ako prvé dva diely dokopy.

ŠT - Plastové boxy

A aj taký plastový deň.

ST - Sushi v plaste

Nuže toto bolo narodzeninove menu pre nášho ocka ;-)

ÚT – Hromnice – koniec sanice

Tak som dnes hľadala, ktoré slovenské porekadlo by mohlo nahradiť české „Na Hromnice o hodinu více“, pretože to bola moja podstatná pozitívna myšlienka tohto dňa. Našla som toho veľa, ale takto čisto ta dobrá sprava nikde nebola.
Dnes to bolo také „hore-dole“, čo sa nakoniec potvrdilo, keď som nebola schopná ísť výťahom, lebo som nevedela, či chcem ísť hore alebo dole. Nebolo to zlé, len to svetlo predsa len chýba už dlho.
Neviem, čo robili s deťmi v jasliach, ale tiež mi neprišli celkom vo svojej koži.

Tu sa pozerajú na čosi veľmi napínavé; na svojho obľúbeného krtka.
No napokon som spokojná, lebo som sa začala troška venovať francúzštine. Zato určite môže to rodinne zázemie.

Verili by ste, že som vo slovníku hľadala, čo to znamená „sanica“. A aké bolo moje prekvapenie, keď český preklad bol „sanice“ ;-)

PO - Jarná únava

Lebo inak neviem, čo by to mohlo byť ;-/
V robote plno roboty. V kancelárii som od dnes sama. Môžem mať pocit veľkej dôležitosti, pretože aj ta kancelária je veľká, oveľa väčšia ako iné. Ale výnimočné dôležitá si veru nepripadám.
Večer deti dovádzali s ockom.

A vyzerá to, že na bežky pôjdeme celá rodina. Ja budem behať na lyžiach a ocko sa bude s deťmi sánkovať. A večer deti budú spať a my budeme piť a spievať.

Deťom sa nová posteľ páči, lež Ondrejko z nej troška v noci padá ;-)