ST - Vrbatovy boudy

Mamička túžila po väčšej túre a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme na Medvědín (1235 m.n.m.). Ja a Miloš sme sa vydali pešo cez Šeřín (1026 m.n.m.), Černou Skálu (1038 m.n.m.) a Mechovinec (1074 m.n.m.) a deti s prarodičmi išli autom a na Medvědín sa vyviezli lanovkou. Deň bo krásny, no hore veľmi fúkalo.

Rozhodli sme sa ísť na Vrbatovu boudu. Deti si užívali plťových chodníčkov cez Svinské louže.

Na Šmídovej vyhliadke sme si s babkou dali deti na krk, aby mali tiež dobrý rozhľad.

Mysleli sme si, ako si dáme obed na Vrbatovej boude. Zatiaľ tam bol iba bufet a vonku tak strašne fúkalo, že sme to zjedli vnútri.

Vyšli sme ešte k mohyle Hanče a Vrbaty a potom s deťmi na krku sme šli späť k lanovke. Tam sme deti odovzdali prarodičom a išli opäť cez tri hory na Benecko.

UT - Růžová hora

Rozhodli sme sa ísť na Sněžku. Ja a Miloš sme vstali skoro a išli do Pece autobusom, zbytok sa doviezol autom. Stretli sme sa a išli smerom k lanovke, no nešli sme na lanovku, ale pokračovali pešo hore. Stále hore. A ešte hore. Hovorili sme si, ako nie sme dobrí, že ideme s tak malými deťmi, no potom sme stretli zaujímavú rodinku. Po tej kamenitej ceste šli hore mamička a otecko a niesli kočík s asi ročným chlapčekom.
Po ceste sme si museli urobiť prestávku na doplnenie energie, no keď sme došli k Ružohorkám, veľmi sme sa tešili na krkonošské špeciality. Ja s dedkom som si dala cmundu, zvyšok čučoriedkové knedle. Markétka sa rozhodla skúsiť aj cmundu a všetko jej veľmi chutilo, nože aj ja som mohla ochutnať knedle.
Po obede nás napadlo, že sme sa vôbec neodfotili (išli sme stále hore, nebol čas). No deti mali veľa inej roboty.

Studniční hora, o ktorej som celú cestu hore tvrdila, že je to Sněžka.

A konečne skupinové foto aj s deťmi.

U lanovky sme sa rozhodli, že nepôjdeme hore, lebo začalo fúkať (možno, že ani lanovka hore nechodila.) a šli dole do Pece.

PO - Špindlerův Mlýn

V pondelok sme šli s Ondrejkom do nemocnice v Jilemnici na kontrolu. S hrôzou sme prijali fakt, že Ondrejko už nebude obviazaný. Ondráš kričal, že ruku nepotrebuje, nech ju zasa priviažu k telu; ja som revala, že môj syn je príliš živý, aby ruku nemal zafixovanú. Nič nepomohlo, len k šatke na záves ruky dostal sieťku na zafixovanie (oboje chcel nosiť, no oporu to neposkytovalo.)
V Jilemnici sme šli na obed a potom sa rozhodli ísť do Špindlerova Mlýna. Miloš opäť autobusom, no tentoraz aj s Ondrejkom, lebo preňho to bolo oveľa väčšie dobrodružstvo ako ísť autom.
Prechodili sme si Špindl a Svatý Petr a išli zasa späť.

NE - Žalý

V nedeľu ráno nebolo slnečno, no nepršalo, nože bolo fajn a my sme sa mohli pobrať na krátky výlet do okolia. Rozhodli sme sa vyjsť na najbližšiu horu – Přední Žalý (1019 m.n.m.).
Prvá zástavka, je treba nakŕmiť hladovcov.

Druhá zástavka v chate vedľa kamennej rozhľadne na vrcholu. (Krčma je najlepšia motivácia pre deti.) Čučoriedkové pivo z Černé Hory mame chutilo.

Museli sme zájsť pozrieť sa aj na lanovku.

Deti a babička spievajú.

Na obed sme sa zastavili na hotelu Bára. Ten je tiež „children friendly“, v reštaurácii nechýbal detský kútik. Vidno, že Ondrejkovi pravá ruka vôbec nechýba.

Marky mala plno roboty v kuchyni a zvládala to aj s bábätkom.

Na cestu nám nakoniec svietilo Slnko. Po návratu deti vyskúšali vozový park.

Dospelí sa venovali športu (mamička a babička bedmintonu).

A babička konečne mala možnosť si zaskákať na trampolíne.

SO - Benecko

Na dovolenku sme sa rozhodli ísť do najvyšších českých hor. A zobrali sme si s sebou aj babičku a deda. Bolo nás šesť a tak Miloš išiel vlakom a autobusom a z Vrchlabí na Benecko pešo. Nám to troška trvalo, no po tretej sme tam už boli. Len čo sme sa ubytovali začalo pršať. Pekný počiatok dovolenky.
S deťmi sme preskúmali herňu. Ondrejko sa napriek zraneniu nenechal nijako obmedzovať.

ŠT - Dinopark

Vo štvrtok sa prarodičia s Marky, Ondrou a Ráďou vydali na výlet do Dinoparku vo Vyškove.

Potom do Vyškova prišiel ocko a Marky s Ondrom s nim odišli.

PO - Radímek a Karolínka

V pondelok za Marky a Ondrejko prišiel Ráďa a Karolínka.

Karolínka šla späť domov so svojou mamou, no Ráďa zostal s deťmi.

NE - Späť

V piatok sme nechali deti prarodičom a odišli na tradičnú prázdninovú akciu. V sobotu sme sa už vrátili, lebo sme mali s bratom osláviť jeho narodeniny. Doma nás čakalo prekvapenie: Ondra mal oblečené Marketčine šatočky a Marky Ondrejkovo tričko s Bleskom McQueenom. Vraj sa spolu dohovorili, že na tento deň urobia výmenu ;-) S deťmi sme stačili sme ísť na kúpalisko. Počasie bolo neisté, tak tam takmer nikto nebol a nám sa tam veľmi páčilo. Večer sme išli s bratom na bowling. V nedeľu už pršalo od rána, nože sme si urobili iba malú prechádzku. Večer sme sa rozlúčili s deťmi a išli do Prahy. Nevedeli sme presne, čo budeme robiť. Naše lietadlo ide skoro ráno. Miloš ma presvedčil pre prechádzku po Prahe. Neurobil zle, lebo ja som veľmi dobrá sprievodkyňa po tomto meste. A pre mňa to bolo stretnutie po rokoch. Krásne!
Prechádzku sme zakončili polnočným piknikom na zámockých schodoch po južnými záhradami Pražského hradu.

(O mesiac sme sa dozvedeli, že naše lacné spojenie s domovom sa ruší. Škoda, plánovali sme si prechádzku na Petřín.)

PI - Do Čiech

Tretí týždeň stáží, tentoraz športová – „Tennis découverte“. A nie je to iba zoznámenie s raketou, ale aj iné športové hry s loptou a tiež plávanie. Je to tiež športový týždeň pre mamičku, lebo deti vozí na bicykli, no tentoraz je to pekne ďaleko. A mamička sa tiež zabáva s raketou, začala hrať v dobe obeda bedminton.
Vo štvrtok sa autíčko rozhodne nepremávať, tak musíme zohnať odvoz na letisko, máme šťastie, autosedačky môžeme nechať u pána vodiča. V piatok lietadlom do Prahy, z Prahy autobusom na stanicu a vlakom do Pardubic.

Babka a dedko sa už nemôžu dočkať.