PO - Dnes sa nerozbrieždilo

Keď som včera usínala, premýšľala som, prečo som taká ustatá. Bola som uťahaná, ako keby som strávila celý deň na zjazdovke. Najskôr to bolo kvôli počasiu. Vonku bolo tak neskutočne škaredo, že som si chcela dať štamperlík slivovičky, aby som vôbec bola schopná vyjsť. Ale nakoniec som mala z toho dňa veľmi pekný pocit. No presne ako keby som naozaj bola na horách. Možno to bolo preto, že človek prekonal sám seba. Navyše v prospech deti :-)

Deti ma zobudili až o ôsmej. Bola tma, ale neprekvapilo ma to. Už som zvyknutá :-( Lenže tentoraz bola tma, aj keď sme došli do jaslí, tma bola i napoludnie a aj keď som šla pre deti. Nehovorím, že to bola čierno čierna tma, no ustrnulo to niekde medzi nocou a dňom, no brieždenie sa nekonalo.

Dopoludnie som mala každoročný „career development“ rozhovor so šéfovu. Bolo to celkom dobre. Dohovorili sme sa, že si urobím skúšku zo slovenčiny. Nože preto som sa aj rozhodla písať tento blog po slovensky :-)) Na ceste do jaslí som stretla jednu mamičku, ktorá taktiež ide vo štvrtok na zápis do tej istej materskej školy ako aj ja. Je to iba informačná schôdzka, podľa ktorej pôjdem alebo nepôjdem zapísať svoje deti. Som veľmi rada, že tam ide tiež, lebo som mala strach, že nebudem rozumieť. Takto sa budem mať koho opýtať.

Večer sme boli s Marketku veľmi nervózne, lebo Ondrejko bol priveľa živý. A Marky chcela mať svoj kľud a ja tiež. Napokon je musím oba pochváliť, lebo zaspali, ledva som ich uložila do postieľok.