Ondrejko

Posledný novembrový deň je oslavou svätého Ondreja a všetkých nositeľov tohto mena. Nože sa aj u nás oslavovalo. Ondrejka i Margitku prekvapili po príchodu domov visiace farebné balóniky.

A keď nemohli na tieto dostať, zrazu sa zjavili ďalšia várka, tentoraz voľných balónikov. Deti sa veľmi tešili, behali za balónikmi a veľa sa smiali.

A tuná Marky predáva Ondrejkovi darček.

Obyčajný pracovno-škôlkový deň sa stal výnimočným.

Mamičkina snaha o dobrú večeru vyšla troška v nivoč, ale bola si tomu sama na vine, bo už do škôlky deťom priniesla niečo maškŕt, aby sa im nepokazila nálada behom dlhej cesty domov.
Rozkokošeným Slniečkam sa vôbec nechcelo ísť do postele, no ako zaľahli, tak hneď usnuli.

Šatôčky

Kúpila som dnes Markétke nové šaty. Keď si ich doma skúšala, nadšene hovorila: „Maminka mi koupila šatičky!!“ No, o chvíľu ich chcela dať dole. Pýtala som sa jej, prečo. Povedala, že už stačilo a že sa jej nepáčia. Vedela som, že som odvážna, keď ich kupujem, ale prekvapilo ma, ako bola zo začiatku nadšená. Asi sa jej páčilo, že na ňu myslím. Som rada, že bola úprimná. Šatôčky pôjdem vrátiť.
Tiež som dnes čítala rozhovor s Evou Hrnčířovou, kde hovorila o belgických škôlkach. Hej, my máme šťastie, lebo v našej škôlke sa deti síce neprezliekajú, sú celý deň v tom istom, ale spať chodia bez topánok a aj v mrazoch (aspoň merných) chodia von.
A na večer zasa troška nasnežilo.

Kolotoč

V nedeľu sa mame nechcelo z postele. Bola dlho tma, no potom sa rozbresklo a nádherne svietilo Slnko. Obliecť deti a hybaj von! Zvolili sme park Léopold a išli smerom do mesta. Od piatku je tu vianočný trh, nože sme sa vydali tam. V Parc Royal bolo tak nádherne, že som musela Slniečka odfotiť.

Zo strechy Bozaaru sme videli kolotoč „ruské kolo“ a na vianočný trh sa začali tešiť aj deti ;-) Na Grand Place sme sa pozreli na jasličky a vyliezli ku stĺpu.

A na Place St. Catherine konečne prvý kolotoč. Ondrejko si vybral loďku.

Prvú jazdu na nej bol sám, no na druhú sa k nemu pripojila aj Marky. Bol to veru pekný kolotoč, takmer ako od Julesa Verne.

Tiež muzika bola veľmi povedená, taká tajomná, ako zo starých filmov. A Ondrovi aj Marky sa tam veľmi páčilo.

Potom sme si prezreli, čo ponúkajú trhovci. Páčilo sa nám to, no bol čas ísť dom, lebo deti boli už unavené. Doma rýchle občerstvenie, prezliecť a uložiť do Croozera ku spánku a hurá do bruselskej bučiny. Marky spať nechcela, tak chodila po lese, padala do lístia, pozorovala snehové vločky a skákala z pňa na peň. Slnko svietilo

a Ondrášek spinkal.

Sneží!

Sobota priniesla prekvapenie; aj v Bruseli troška nasnežilo. Ako hovorili deti: "Bílé střechy!!"

A tiež pekne svietilo Slnko, tešili sme sa von, no Markétke nebolo dobre, nože sme do obeda zostali doma. Potom šli deti spať a po spánku už Marky nič nebolo a tak sme sa pobrali na bicykloch do Cinquantenaire. No bola zima, tak už sme fotoaparát nevytiahli.

Kúzelnícke čiapky

Piatok je vždy veľmi náročný, lebo sme všetci ustatí po celom týždňu. Bolo pre mňa stresujúce, keď deti na ceste domov vyliezli (ako každý deň) na každý obrubník, schodok, zábradlie. Došli sme domov a deti mi ukazovali svoje čiapky, čo robili vo škôlke a ktoré si začali vzájomne ničiť. Nože som ich musela odfotiť ;-)

Z piatočnej letargie nás vytiahli Gosia so Sebim.Tuná Sebi robí helikoptéru.

A tuná, aj keď Marky nie je vidieť, aj tak je s nami ;-)

Gramatický rod

Veškeré mé pokusy vysvětlit dětem užíváni gramatického rodu (třeba u minulého času sloves) končí jejich výkřiky: "Maminko, já mám pipenku!"; "A já pindíka!" Dvojčata, páreček ... mají v tom jasno skutečně od brzkého věku. V poslední době se pohlaví konstatuje u všech osob, které potkáme. Takže si dejtte pozor, bo až se setkáme, můžete se býti jisti, že tato otázka bude Slunéčky probrána.

Cesta do školky se nám v poslední době ustálila na cestování metrem a přestupem na tramvaj. Ondráška od začátku baví otevírat dveře zmáčknutím příslušného tlačítka. Pokud nestojíme u dveří, tak se mi vyrve a mezi davy se prove ke dveřím. Vzápětí se prodírám i já s Marky. Už po Ondrášovi neřvu, stejně to nemá cenu. Stejně tak už se nevzteká ani Markétka, bo Ondra vždy uteče a my musíme za ním.

Děťátka jsou už protřelá. Nastupujeme i do vlaku či tramvaje, kam se skoro nemůžeme vejít. Ve středu ráno jsem se opět snažili vervat do metra, ale tentokrát to opravdu nešlo. A dětem to došlo dříve než mně. Povídají: "Tam se nevejdeme!" Tak jsme popošli k vedlejším dveřím a tam už jsme se vecpali.

Také se tu občas stane, že se nemůžete dostat do poloprázdné tramvajky, bo všichni pasažéři jsou narvaní u dveří. Dnes toho na mne bylo už moc a poté, co jsem mladé studentky několikrát požádala, zda by se trochu nepoposunuly, abych mohla nastoupit i já s dětmi, a ony se ani nepohly, tak jsem na ně vystřelila, že jsou neskutečně "stupides". Zabralo to!!!

Mimochodem, pohlaví děti komentují už i u zvířat (ale kocourka neberou, mají kočičku s pipenkou nebo pindíkem). Ale u věcí a např. dopravních prostředků naštěstí ne. A to jim vždy vysvětluji, že "autobus přijel, tramvaj odjela a metro zastavilo".

Streda

Po peknom víkendu prišiel normálny pracovný týždeň. Deťom sa nechcelo do škôlky a mne do roboty. Deťom sa v škôlke páčilo, no a ja ... čo mám robiť ;-)
Streda bola zvláštna. Ráno sme sa vypravili nezvykle skoro, no ne išlo metro. Aj tak sme to pekne stihli. Stredu nemám rada, lebo deti po obede nespia ale idú rovno do garderie. Sú potom veľmi unavené. Vždy sa z roboty ponáhľam, aby som po nich čo skoro došla. Aj tentoraz, len do súpravy metra som doslova vpadla; utekala som po schodoch, aby som vlak stihla a potkla som sa ... Keď som vystupovala z električky stretla som Marky frajera s mamou a bratom. Zavolal na mňa: „Salut, la maman!“
Na ceste zo škôlky deti striedavo padali a keď sme prestupovali na metro, tak som na eskalátore spadla ja. A len čo som sa zodvihla, tak som bola na zemi opäť. Potom sa ma niekto na niečo pýtal a jedno decko sa ma pustilo, keď prišiel vlak. Asi som bola veru veľmi ustatá. Lebo som si to uvedomila až v druhej sekunde a hystericky som začal revať „Ondro, Ondro!“ Ľudia sa obzerali a ja som sa strašne bála, že mi Ondrejko odíde tým vlakom. Potom prišla Marky. Hej, bola to Markétka, kto sa ma pustil, len Ondrej tak veľmi ľúbi vlaky, že som automaticky predpokladala, že to bol on. Doma už len večera, rýchly telefonát s ockom a krátko po siedmej už driemali v postieľkach.
Hej, ešte našli letné klobúčiky a hneď si ich museli dať na hlavu. Bolo to také osviežujúce v tom nepeknom počasiu, ktoré teraz máme, že som ich musela odfotiť. Aj mi zapózovali.

 No, to ich nebavilo dlho ;-)

Ale vyzerali veľmi pekne. Ondrejko

aj Markétka.

Cirkus

Madame Aurélie, učiteľka Slniečok, nám poslala odkaz na fotky z návštevy cirkusu Buglione. No nemôžem to tuná nedať ;-)

A večer už mal Ondrejko horúčku.

Bicyklovanie a lietadlá

Nedeľa už nebola taká pekná, no nepršalo. Išli sme von hneď ráno, lebo v Bruseli s počasím nikdy neviete. Zobrali sme bicykle a vydali sa tentoraz do Parku Léopold. Okrem bicyklovania sme sa tam aj pohojdali.

Prešli sme celý park a potom sa ozvala dcéra, že jej je zima. Nože sme sa rozhodli ísť sa zahriať do vojenského múzea (jeho najväčšou prednosťou je, že je zadarmo). Deťom sa veľmi páčili lietadlá a helikoptéry. No Marky bola zima a tak si radšej pozerala uniformy. Ondrejko bol z lietadiel nadšený a taktiež sa mu veľmi páčil bunker.
Po obede sa deti usadili do Croozera a išli sme do Tervuren do lesa. Nakoniec z toho bol štvorhodinový pobyt vonku. Toto bicyklovanie urobilo veľmi dobre mame, no deťom sa tiež páčilo.
Po večeri sme ešte troška maľovali a stavali z kociek, no boli sme všetci veľmi ustatí a tak sme šli skoro spať.

Hurá na bicykle!!

Sobota nás prekvapila veľmi pekným počasím. Nielenže nepršalo, dokonca aj slnko svietilo. Do obeda sme museli urobiť veľké nákupy, potom spať a rýchlo von. Zobrali sme si bicykle a vyrazili do parku Cinquantenaire. Deti na bicykloch už dlho neboli a tak si ich riadne užili.

Z kopca im to išlo veru rýchlo.

Mamička prizerala.

A tuná hľadali Ježiška.

No bicykle nenechali dlho odpočívať.

A pred múzeom sme sa posadili na kanóny.

V priebehu obeda sme sa rozprávali o Ježiškovi, ktorý na Vianoce nosí darčeky. Marky mu po obede telefonovala: „Ahoj Ježíšku. Nosíš dárky?“ Vraj sa dozvedela, že hej. „Ja chci koloběžku!“ No potom si to rozmyslela a zavolala mu ešte jednou. „Ahoj Ježíšku, já potřebuji šlapací kolo!“
„Šlapací kolo“ je už dlho Markétčina téma. Vždy rozhodí rúčky a povie: „Já nemám šlapací kolo.“ A pozrie sa tak, že každý hneď vie, že je to naozaj veľmi nespravodlivé, že Marky stále tento bicykel nemá. A ako som sa nedávno dozvedela, obaja vedia šliapať, lebo vo škôlke chodia na trojkolkách. Bohužiaľ deti, budete musieť vydržať do jari.

Erzgebirgischer Weihnachtsmarkt

Na dnešok sme sa veľmi tešili, lebo sme boli dohodnutí s Gosiou, Sebim, Milenou a Hermanom, že pôjdeme na vianočný trh. Bola to akcia zastúpenia Saska, no svoju prezentáciu tam mali aj tri české kraje. A prezentovali sa veľmi pekne – pivom Konrád. Ako Česi sme boli vítanými hosťami u tohto stánku. Popularitu nám zvýšili aj Markétka s Ondrejkom, ktorí sa snažili každému zobrať pohárik s pivom, lebo im pivo veľmi chutí. No a ja som ako jediná už znala túto značku, lebo som ju pila v bývalej krčme v bývalom pivovare vo Cvikove. Pivo tieklo prúdom (deti dostávali panáčiky džúsu), všetkým sa nám tam veľmi páčilo a kto vie, akoby sme sa dostali domov, keby Markétke nezačala byť zima. Keďže sme museli odísť kvôli deťom, dostali sme aj výslužku.

Já povídám pohádku

Keď išli deti po obede spať hádali sa, kto bude rozprávať rozprávku. A skutočne aj rozprávali. Napríklad „o pejskovi a kočičkovi“, do ktorej sa im dostalo aj „loupali perníček“ a „leží tam v oboře“.„Prší, zmokne nám právo.“ „Už neprší.“ „Ještě nahoru.“ „Prší, musíme sundat prádlo.“

Štvrtok bol nakoniec „zaujímavý“ deň. Nečakane prišli na návštevu Gosia a Sebi. Mali sme veľkú radosť, predovšetkým deti. No mama sa im snažila pripraviť nejaké pohostenie a pritom si na krájaču porezala ruku. Nevadilo, objednali sme si pizzu a všetkým nám veľmi chutilo. No krv striekala a tak ma nakoniec Gosia a Sebi zobrali na pohotovosť. Je to jen povrchové ale vraj sa hodí nechať si to ošetriť profesionálmi.

Down

V pondelok sme sa opäť stretli s Markétkiným frajerom. Vždy ju zdraví (Bonjour Marketa, Au revoir Marketa, Bisou Marketa) a tentoraz za ňou aj utekal, lebo aj jeho mama poňho prišla. Utiekol od svojej mamy za nami. Ja som viedla v každej ruke jedno svoje dieťa a on pribehol a chytil sa Markety za ruku. Takto sme spolu zišli do podzemnej električky a tam sa naše cesty rozdelili, lebo on s mamou a bratom išli na opačnú stranu. Pýtala som sa Markety, či sa jej ten chlapec páči. Markétka cudne klopila oči a povedala že hej. No už nevedela, ako sa volá. A tiež nevieme, či chodí ešte do „maternelle“ či už do „primaire“.
V utorok išli deti so škôlkou do cirkusu. Vraj sa im tam veľmi páčilo, no veľa sme sa nepobavili, lebo Ondrejko už na ceste zo škôlky nevyzeral dobre. Doma pri večeri začal horieť a horúčku mal celú noc. Nože ráno telefón do škôlky, do roboty a doktorke. Dostal tie isté ATB, ako Markétka vo štvrtok (bol tu štátny sviatok) na pohotovosti. Sme už na striedačku chorí tretí týždeň a na mňa toho začína byť veľa. Do toho aj to nepekné počasie a blížiace sa Vianoce. Tieto sviatky nemám od vlaňajška veľmi rada. Snáď budú tohto roku veselšie.

Prvé korčuľovanie

Začiatok novembra sa nám akosi nevydaril. Išli sme do Čiech na prázdniny a zariadiť si kopu vecí, no deti ochoreli a preto sme zariadili iba to najdôležitejšie. Keď sme priši späť do Brusela, ochorela mama. Do škôlky sme chodili iba tri dni a potom sme mali ďalšie 2 dny prázdnin. Deti boli rady, že ich aspoň M. vytiahol von, keď mama stále chorela.
Víkend sme nemohli ponechať náhode. V sobotu po nutných nákupoch sme popoludnie trávili behaním po labyrinte a skákaním a hraním v guľôčkach vo Funny Clube. Bolo tam toľko detí, že sa Slniečka zo začiatku poľakala, no napokon si to skvele užili.
Na nedeľu sme sa pripravovali veľmi dobre, lebo sme išli do korčuliarskej haly vyskúšať korčule. Deťom sa to veľmi páčilo, no ich dospelí sprievodcovia boli veľmi ustatí. Aj keď si mama zobrala fotoaparát, aby mohla tuto premiéru zdokumentovať, nebolo kedy. Pomer dva dospelí na dve deti, zdá sa, nie je plne dostačujúci ;-)
No pri záverečnom koliesku sa mi podarilo zachytiť Ondráška.