Saint Nicolas à l'école

Keď som dnes prišla po deti, prvé, čo mi povedali bolo, že aj do školy prišiel Mikuláš. A hneď aj vytiahli z batôžkov výslužku, ktorú dostali. A Mikuláš vraj bol bez čertov a anjelov: „Čerti jsou asi unavení, že maminko?“
A ešte jeden zážitok. Zdá sa, že Samuel miluje našu princeznú aj s okuliarmi. Keď sa zdvíhala od televízie (na záver pobytu v garderie pozerajú rozprávky), tak ju pobozkal na ústa. No teraz ale neviem, či to nie je až sexuálne obťažovanie. Pýtala som sa Markétky, či sa jej to páčilo. Nepáčilo. Nože som jej poradila, že sa nemá nechať, že mu má povedať jasné „non“ a aj ho odstrčiť. A Marky pridala: „Samuel, pas bisou!“
Doma sa deti pochválili s darčekom od Mikuláše pred fotoaparátom.

Dlho pózovať nechceli, radšej sa pozreli, čo im Mikuláš priniesol.

„Maminko, přines mističky!“ „Ondro, to já nechcu!“.

"Dobrý Mikuláš!"

"Dobrý!"

Mikuláš !

Ráno vstaneme a sneh nie je. Zmizol. Cez noc sa rozpustil. Na nášho Snehuliaka z okna nevidíme, tak kontrolujeme druhého cudzieho. No nie je tam, iba kopa snehu. Pripravujem deti na najhoršie ;-) Keď sme sa pobrali na prechádzku do toho nepekného dažďa, tak sme aj po našom snehuliaku našli iba kopu snehu. Prechádzka bola dosť mokrá a celý mokrý sme aj prišli domov. Rýchlo vyzliecť, obed a spať, lebo pred treťou musíme ísť do Českého centra. Vraj tam príde svätý Mikuláš! Cesto na vianočku nevykyslo. Veľmi sa ani nečudujem; v takej zime, akú máme doma ... No rýchlo ju spletieme a dáme do trúby. Deti sa prebudili, rýchlo obliecť, vybrať z trúby vianočku a hurá na Mikuláša !

Deti vedeli, že Mikuláš nosí darčeky, no aj tak sa ho báli.

Anjel každého podaroval perníkovým stromčekom s adventným kalendárom.

Oslava Mikuláša v Českom centre má svoje výhody: české pivo v Bruseli.

Aj keď je snímok rozmazaný, tenčiacu Markétku je možno rozoznať.

Mikuláša sa deti báli, no čerta nie!

 Lebo "My jsme přece nezlobili!"

Ešte Margitkina holubička, zabehať si s kamarátmi a hurá domov.
Doma rýchlo do vane a spať. No ale to nefungovalo, lebo aj deti chceli tvarovať vanilkové rožky, veď „to je jako modelína!“
No a na záver ešte mamička s vianočkou.

Pre mamu to pečenie bolo veľmi zaujímavé. Nemohla uveriť, že väčšinou sa cesto na „cukroví“ musí nechať odstáť a až po nejakom čase sa môže „modelovať“. A ako dlho musí kysnúť cesto na vianočku!

Snehuliak

Mamička plánovala, ale mala problém sa vybrať z postele, tak sa plány troška posunuli. Ráno sme iba zvládli vybrať nové okuliare pre princeznú. Obed, dlhé spanie a snehuliaka sme išli stavať už za tmy. No vonku bolo teplo, tak sa práca darila.

No na záver sa to ukázalo troška komplikované, mali sme síce mrkvu na nos, no už nie kamienky na oči a gombíky. Našťastie sme mali pomocníka, ktorý si vedel poradiť a vytvoril snehuliaka mačku.

Chez l'ophtalmologiste

Na tento štvrtok sme mali s Marky naplánovanú návštevu očného lekára. Veľmi sme sa tešili, lebo to mala byť dámska jazda. Krátko po dvanástej som prišla po princeznú do školy. Bola veľmi veselá, lebo to bolo niečo výnimočné. Ondrejko išiel spať s ostatnými deťmi, no Marky nie. Pán doktor nás veľmi nepotešil, no Marky sa tešila, lebo od doktora sme šli k mame do roboty. A ako Marky pracovala! Vyfarbila niekoľko pekných obrázkov a veľa ich aj nakreslila. Z mojich spolupracovníkov sa jej najviac páčili španielske kolegyne. Ale ona očarila celý tým.
Po robote sme rýchlo bežali po Ondrejka, lebo sme mali stretnutie na vianočnom trhu na Jourdane. Veľmi sa nám páčil vianočný stromček a kolotoč. Marky išla tri razy na „traktůrku“, Ondrejko vystriedal nákladné auto, lietajúci kačicu a posledný raz išiel s Marky na traktore. Marky bola unavená, nože si mamička dala jeden pohárik „Glühwein“ a išli sme domov.

Ondrejko

Posledný novembrový deň je oslavou svätého Ondreja a všetkých nositeľov tohto mena. Nože sa aj u nás oslavovalo. Ondrejka i Margitku prekvapili po príchodu domov visiace farebné balóniky.

A keď nemohli na tieto dostať, zrazu sa zjavili ďalšia várka, tentoraz voľných balónikov. Deti sa veľmi tešili, behali za balónikmi a veľa sa smiali.

A tuná Marky predáva Ondrejkovi darček.

Obyčajný pracovno-škôlkový deň sa stal výnimočným.

Mamičkina snaha o dobrú večeru vyšla troška v nivoč, ale bola si tomu sama na vine, bo už do škôlky deťom priniesla niečo maškŕt, aby sa im nepokazila nálada behom dlhej cesty domov.
Rozkokošeným Slniečkam sa vôbec nechcelo ísť do postele, no ako zaľahli, tak hneď usnuli.

Šatôčky

Kúpila som dnes Markétke nové šaty. Keď si ich doma skúšala, nadšene hovorila: „Maminka mi koupila šatičky!!“ No, o chvíľu ich chcela dať dole. Pýtala som sa jej, prečo. Povedala, že už stačilo a že sa jej nepáčia. Vedela som, že som odvážna, keď ich kupujem, ale prekvapilo ma, ako bola zo začiatku nadšená. Asi sa jej páčilo, že na ňu myslím. Som rada, že bola úprimná. Šatôčky pôjdem vrátiť.
Tiež som dnes čítala rozhovor s Evou Hrnčířovou, kde hovorila o belgických škôlkach. Hej, my máme šťastie, lebo v našej škôlke sa deti síce neprezliekajú, sú celý deň v tom istom, ale spať chodia bez topánok a aj v mrazoch (aspoň merných) chodia von.
A na večer zasa troška nasnežilo.

Kolotoč

V nedeľu sa mame nechcelo z postele. Bola dlho tma, no potom sa rozbresklo a nádherne svietilo Slnko. Obliecť deti a hybaj von! Zvolili sme park Léopold a išli smerom do mesta. Od piatku je tu vianočný trh, nože sme sa vydali tam. V Parc Royal bolo tak nádherne, že som musela Slniečka odfotiť.

Zo strechy Bozaaru sme videli kolotoč „ruské kolo“ a na vianočný trh sa začali tešiť aj deti ;-) Na Grand Place sme sa pozreli na jasličky a vyliezli ku stĺpu.

A na Place St. Catherine konečne prvý kolotoč. Ondrejko si vybral loďku.

Prvú jazdu na nej bol sám, no na druhú sa k nemu pripojila aj Marky. Bol to veru pekný kolotoč, takmer ako od Julesa Verne.

Tiež muzika bola veľmi povedená, taká tajomná, ako zo starých filmov. A Ondrovi aj Marky sa tam veľmi páčilo.

Potom sme si prezreli, čo ponúkajú trhovci. Páčilo sa nám to, no bol čas ísť dom, lebo deti boli už unavené. Doma rýchle občerstvenie, prezliecť a uložiť do Croozera ku spánku a hurá do bruselskej bučiny. Marky spať nechcela, tak chodila po lese, padala do lístia, pozorovala snehové vločky a skákala z pňa na peň. Slnko svietilo

a Ondrášek spinkal.

Sneží!

Sobota priniesla prekvapenie; aj v Bruseli troška nasnežilo. Ako hovorili deti: "Bílé střechy!!"

A tiež pekne svietilo Slnko, tešili sme sa von, no Markétke nebolo dobre, nože sme do obeda zostali doma. Potom šli deti spať a po spánku už Marky nič nebolo a tak sme sa pobrali na bicykloch do Cinquantenaire. No bola zima, tak už sme fotoaparát nevytiahli.

Kúzelnícke čiapky

Piatok je vždy veľmi náročný, lebo sme všetci ustatí po celom týždňu. Bolo pre mňa stresujúce, keď deti na ceste domov vyliezli (ako každý deň) na každý obrubník, schodok, zábradlie. Došli sme domov a deti mi ukazovali svoje čiapky, čo robili vo škôlke a ktoré si začali vzájomne ničiť. Nože som ich musela odfotiť ;-)

Z piatočnej letargie nás vytiahli Gosia so Sebim.Tuná Sebi robí helikoptéru.

A tuná, aj keď Marky nie je vidieť, aj tak je s nami ;-)

Gramatický rod

Veškeré mé pokusy vysvětlit dětem užíváni gramatického rodu (třeba u minulého času sloves) končí jejich výkřiky: "Maminko, já mám pipenku!"; "A já pindíka!" Dvojčata, páreček ... mají v tom jasno skutečně od brzkého věku. V poslední době se pohlaví konstatuje u všech osob, které potkáme. Takže si dejtte pozor, bo až se setkáme, můžete se býti jisti, že tato otázka bude Slunéčky probrána.

Cesta do školky se nám v poslední době ustálila na cestování metrem a přestupem na tramvaj. Ondráška od začátku baví otevírat dveře zmáčknutím příslušného tlačítka. Pokud nestojíme u dveří, tak se mi vyrve a mezi davy se prove ke dveřím. Vzápětí se prodírám i já s Marky. Už po Ondrášovi neřvu, stejně to nemá cenu. Stejně tak už se nevzteká ani Markétka, bo Ondra vždy uteče a my musíme za ním.

Děťátka jsou už protřelá. Nastupujeme i do vlaku či tramvaje, kam se skoro nemůžeme vejít. Ve středu ráno jsem se opět snažili vervat do metra, ale tentokrát to opravdu nešlo. A dětem to došlo dříve než mně. Povídají: "Tam se nevejdeme!" Tak jsme popošli k vedlejším dveřím a tam už jsme se vecpali.

Také se tu občas stane, že se nemůžete dostat do poloprázdné tramvajky, bo všichni pasažéři jsou narvaní u dveří. Dnes toho na mne bylo už moc a poté, co jsem mladé studentky několikrát požádala, zda by se trochu nepoposunuly, abych mohla nastoupit i já s dětmi, a ony se ani nepohly, tak jsem na ně vystřelila, že jsou neskutečně "stupides". Zabralo to!!!

Mimochodem, pohlaví děti komentují už i u zvířat (ale kocourka neberou, mají kočičku s pipenkou nebo pindíkem). Ale u věcí a např. dopravních prostředků naštěstí ne. A to jim vždy vysvětluji, že "autobus přijel, tramvaj odjela a metro zastavilo".

Streda

Po peknom víkendu prišiel normálny pracovný týždeň. Deťom sa nechcelo do škôlky a mne do roboty. Deťom sa v škôlke páčilo, no a ja ... čo mám robiť ;-)
Streda bola zvláštna. Ráno sme sa vypravili nezvykle skoro, no ne išlo metro. Aj tak sme to pekne stihli. Stredu nemám rada, lebo deti po obede nespia ale idú rovno do garderie. Sú potom veľmi unavené. Vždy sa z roboty ponáhľam, aby som po nich čo skoro došla. Aj tentoraz, len do súpravy metra som doslova vpadla; utekala som po schodoch, aby som vlak stihla a potkla som sa ... Keď som vystupovala z električky stretla som Marky frajera s mamou a bratom. Zavolal na mňa: „Salut, la maman!“
Na ceste zo škôlky deti striedavo padali a keď sme prestupovali na metro, tak som na eskalátore spadla ja. A len čo som sa zodvihla, tak som bola na zemi opäť. Potom sa ma niekto na niečo pýtal a jedno decko sa ma pustilo, keď prišiel vlak. Asi som bola veru veľmi ustatá. Lebo som si to uvedomila až v druhej sekunde a hystericky som začal revať „Ondro, Ondro!“ Ľudia sa obzerali a ja som sa strašne bála, že mi Ondrejko odíde tým vlakom. Potom prišla Marky. Hej, bola to Markétka, kto sa ma pustil, len Ondrej tak veľmi ľúbi vlaky, že som automaticky predpokladala, že to bol on. Doma už len večera, rýchly telefonát s ockom a krátko po siedmej už driemali v postieľkach.
Hej, ešte našli letné klobúčiky a hneď si ich museli dať na hlavu. Bolo to také osviežujúce v tom nepeknom počasiu, ktoré teraz máme, že som ich musela odfotiť. Aj mi zapózovali.

 No, to ich nebavilo dlho ;-)

Ale vyzerali veľmi pekne. Ondrejko

aj Markétka.

Cirkus

Madame Aurélie, učiteľka Slniečok, nám poslala odkaz na fotky z návštevy cirkusu Buglione. No nemôžem to tuná nedať ;-)

A večer už mal Ondrejko horúčku.

Bicyklovanie a lietadlá

Nedeľa už nebola taká pekná, no nepršalo. Išli sme von hneď ráno, lebo v Bruseli s počasím nikdy neviete. Zobrali sme bicykle a vydali sa tentoraz do Parku Léopold. Okrem bicyklovania sme sa tam aj pohojdali.

Prešli sme celý park a potom sa ozvala dcéra, že jej je zima. Nože sme sa rozhodli ísť sa zahriať do vojenského múzea (jeho najväčšou prednosťou je, že je zadarmo). Deťom sa veľmi páčili lietadlá a helikoptéry. No Marky bola zima a tak si radšej pozerala uniformy. Ondrejko bol z lietadiel nadšený a taktiež sa mu veľmi páčil bunker.
Po obede sa deti usadili do Croozera a išli sme do Tervuren do lesa. Nakoniec z toho bol štvorhodinový pobyt vonku. Toto bicyklovanie urobilo veľmi dobre mame, no deťom sa tiež páčilo.
Po večeri sme ešte troška maľovali a stavali z kociek, no boli sme všetci veľmi ustatí a tak sme šli skoro spať.

Hurá na bicykle!!

Sobota nás prekvapila veľmi pekným počasím. Nielenže nepršalo, dokonca aj slnko svietilo. Do obeda sme museli urobiť veľké nákupy, potom spať a rýchlo von. Zobrali sme si bicykle a vyrazili do parku Cinquantenaire. Deti na bicykloch už dlho neboli a tak si ich riadne užili.

Z kopca im to išlo veru rýchlo.

Mamička prizerala.

A tuná hľadali Ježiška.

No bicykle nenechali dlho odpočívať.

A pred múzeom sme sa posadili na kanóny.

V priebehu obeda sme sa rozprávali o Ježiškovi, ktorý na Vianoce nosí darčeky. Marky mu po obede telefonovala: „Ahoj Ježíšku. Nosíš dárky?“ Vraj sa dozvedela, že hej. „Ja chci koloběžku!“ No potom si to rozmyslela a zavolala mu ešte jednou. „Ahoj Ježíšku, já potřebuji šlapací kolo!“
„Šlapací kolo“ je už dlho Markétčina téma. Vždy rozhodí rúčky a povie: „Já nemám šlapací kolo.“ A pozrie sa tak, že každý hneď vie, že je to naozaj veľmi nespravodlivé, že Marky stále tento bicykel nemá. A ako som sa nedávno dozvedela, obaja vedia šliapať, lebo vo škôlke chodia na trojkolkách. Bohužiaľ deti, budete musieť vydržať do jari.