mercredi 10 février 2010

ST - Ako sme išli do Čiech

Moje milé zvedavé priateľky, obávam sa, že to nebude nejako priveľmi vtipné. Len, že sme sa naozaj veľmi snažili, no napokon ...
Ráno to bolo naozaj nepekne prekvapenie. Vonku je snehu ako ... veď ja už ani neviem aké prirovnanie užiť ... veď to vôbec nie je normálne ... v Belgicku a priamo v Bruseli z času na čas je, ale vždy vydržal maximálne pol dňa ... ale čo tu je túto zimu?!? Nie, to nemôžeme ísť do Čiech. Idem zavolať mame a Zdene, že možno neprídeme. Zopár kolegov neprišlo do roboty, lebo nemalo ako. Pozerala som nemecké weby s dopravnými informáciami, predpoveď počasia v Nemecku aj v Česku a vôbec to nevyzeralo dobre. Skôr naopak.
Okolo obeda vysvitlo Slnko. Zrazu bolo krásne. No napokon napriek nečakanej snehovej nádielke do Čiech pôjdeme. S Martinom sme si skúsili ako to pekne kĺže na bruselských silniciach, keď sme išli s papiermi do škôlky. Veru, nič moc. Decka sú už zapísané. Hurá, to najdôležitejšie je splnené!! Ešte sme sa pobrali nakúpiť nejaké jedlo na cestu a potom som chcela ísť pomôcť zbaliť veci na cestu. Lenže Martin zabudol dať veci z pračky do sušičky a tak ma len odviezol do roboty. Pôvodne ma mal s deťmi zobrať priamo v robote, ale takto sme sa dohovorili, že prídem domov a všetko zariadime spolu.
V päť som prišla domov a začali sme sa pripravovať k odchodu ... olovrant nielen pre deti, vybrať veci zo sušičky, poskladať, zbaliť do kufrov, "nie to si nezoberiem, radšej toto, alebo toto?", večera, prezliecť, prebaliť, obliecť, doniesť do auta ... presne v 20:45 Martin nahodil motor a mohli sme vyraziť. Bola som veru rada, že sme to napokon "tak pekne" stihli.
Cesta bola strašná. Veľmi to kĺzalo. Dohodli sme sa, že dôjdeme k nemeckej hranici a tam sa uvidí. Neišli sme viac ako 70 km/h. Možno nejakých 30 alebo 40 km od Bruselu sme spoznali, že to tak nepôjde a otočili sme sa a išli späť. Deti v aute zaspali a keď sa zobudili a videli, že sme doma, mali priam skvelú náladu. Ja som hneď napísala Zdene a zavolala mame, že naozaj neprídeme, lebo sme sa stihli už aj vrátiť, poslala email, aby som zrušila rezerváciu chatky a s ockom sme všetko zasa vybalili.
Večera pred odchodom.
Markétka sa veľmi teší.
A naše záverečné sťahovanie z auta opäť domov. Čiasť nákladu vo výťahu.

4 commentaires:

Halkac a dit…

Ojoj, jsem napjatá...

Andrea a dit…

je...noé taky jsem zvědavá...

P. a dit…

Halooo, jsem zvědavá...

Unknown a dit…

Tak já jsem si taky říkala, co se stalo...A ona to byla kalamita. No nedivím se, já bych v takovém počasí taky nejela. Ale to vybalování vám tedy nezávidím