SO - Danke schön

Možno že pôjdem na lyžovačku. Nie je to vôbec isté, ale mala by som byť aspoň troška pripravená. Lebo kúpiť v Bruseli čokoľvek pre zimné športy je nemožné, išli sme v sobotu ráno do Aachenu. Hanbím sa priznať, že som bola v Aachene po prvý raz. A na dôvažok nie kvôli kaplnke Karola Veľkého, ale kvôli nakupovaniu. Hneď od začiatku som mala pocit, ako keby som prišla domov. Možno nie priam domov, ale do našej krajiny. Nedá sa nič robiť, naše krajiny sa vyvíjali pod nemeckým vplyvom, nože je nám nemecká kultúra bližšia. Boli sme v kaviarni a na obede vo „Schnitzelhausu“, čo nebol dobrý nápad, lebo Martin je takmer vegetarián a ani deti sa na rezeň dajako netvárili. No, ja som tiež príliš spokojná nebola, lebo dva rezne boli pre mňa veľa, no nemohla som ich tam nechať, keďže sme mali za ne zaplatiť ;-) No a to nakupovanie ... Keby sa hľadali najlepšie predavačky a predavači na svete, neverím, že by Nemci mali veľa konkurentov. Len vďaka ich profesionálnemu prístupu som si nakoniec kúpila lyžiarsku bundu a nohavice. Aj keď všade bola 40% zľava, aj tak to kvôli tým špeciálnym materiálom nebolo lacné. A sama by som naozaj nebola schopná nájsť oblečenie vhodne pre mňa. Markétke aj Ondrejkovi sa výlet páčil, aj keď sa veľa nachodili. Lebo sme hovorili s mnohými predavačmi a čašníčkami, deti sa rýchlo naučili niektorá nemecká slova ako „Hallo“, „Gutten Tag“, „Tschuss“ a najmä „Danke schon“.