PÁ - Sama, sám!!

S našimi miláčikmi je čoraz väčšia zábava. Keď sa ich opýtam, kto chce napiť, najesť, ísť von, kresliť apod., vždy sami dostanem hlasité odpovede „Já, já, já“. A keď si nie som istá, či odpovedali obidvaja, tak sa ozvú štýlom „Já Ondra“, „Já Marketa“. A keď na sebe volajú, tak počujeme „Markétko!!“, „Ondrášku!!“, a keď na seba žalujú, tak je to „Ondra“, „Marketa“. A všetko je „moje!!!“. A keď sa hnevajú na mamičku, tak na ňu kričia „Ty, maminko, Ty!!!“ A vždy sa radujú, keď vidia autá, nadšene revú „Auto!“, „Auta!“, „Sanitka“, „Policajti a hasiči“, „Maminko, sanitka houká“. A už od Vianoc hovoria v jednoduchých vetách, ktorých je teraz viac. A ja sa už niekedy naozaj hnevám, keď mi nevedia niečo povedať, lebo som už zvyknutá, že mi povedia veľa. A poznajú hodne slov a ja som často prekvapená, že znajú slová, ktoré ja vôbec neužívam (nemyslím len tie škaredé, lebo vždy keď ich použijem, tak viem, že sa od teraz stali trvalou súčasťou ich slovníka). A vždy mám pocit, že už rozlišujú farby a vždy sa sama sebe smejem, lebo veru to ešte stále nevedia. Ale radi sa zabávajú spoznávaním farieb. A keď vidia auto a nie je to Mondeo, Mercedes, Picasso, tak väčšinou povedia i farbu a niekedy sa aj strafia. A veľmi ich zabáva počítať, ale sú to veru zvláštne počty ;-) Nuž a teraz tiež všetko musia robiť „sama“ a Ondrejko dokonca nie len „sama“ ale aj „sám“.
Martin sa ma dnes pýtal, či viem, koľko Belgičanov je treba k uprataniu jednej detskej šmýkalky- preliezačky. Nevedela som. A keď ani vy neviete, nože počítajte ;-)