PI - Cez Eindhoven do Čiech

Bola to celkom náročná cesta; hodinu a poľ do Eindhovenu, tam sme ďalšiu hodinu a poľ čakali, potom hodinu a poľ let do Prahy, cesta z Ruzyne na hlavnú stanicu a konečne Pardubice.
V Eindhovenu je za bezpečnostnou kontrolou detský kútik. To v Charleroi nebolo.

Do lietadla sme tentoraz zobrali aj papiere a pastelky. A dobre sme urobili. Ondrejko spal, no Marketka kreslila. Nakreslila toho veľa, ale zachrániť sa podarilo iba jej dva autoportréty.

Keď som chcela, aby si nakreslila tričko, tak si nakreslila iba pupok ;-)

"Maminko, já mám velké zelené oči jako krokodýl!"
Pre deti bola cesta aj tak veľmi dlhá. Keď začali svojimi telami vytierať dlažbu na hlavnej stanici, nedovolila som si ich ani okríknuť, lebo nás stále čakala cesta vlakom. Tak už som musela byť prísnejšia. Ondrejko už nevedel vydržať a tak šplhal, behal, staval sa na hlavu ... keď sme konečne vystúpili z vlaku, Ondrejko sa premenil v ohnivého mužíčka, ktorého nikto nevedel zastaviť. Aj naša bábka sa veľmi čudovala, lebo toto nikdy nezažila. A náša bábka niečo o divokosti vie ;-)))