SO - Terre des 2 Caps

Odkedy sme sa vrátili z prázdnin, plánujem cestu Côte d'Opale. Tuto sobotu sa konečne zadarilo. Vydali sme sa smer belgické pobrežie, no takmer u Ostende ideme na juh a zakrátko už prekračuje hranice Francúzska. Okolo jednej hodiny po obede sme u Cap Blanc-Nez.
Priesekom medzi kriedovými skalami ideme na pláž.

A už sme na pláži, biele útesy za nami.

Rýchlo všetko vyzliecť a utekať do mora. Je slnečno, nebo bez mráčika a vôbec nefúka.

A príliv nás vytlačuje stále viac a viac k útesom.

Ani sme si nevšimli a boli sme na ostrovčeku.

Aj ten napokon zmizol a my rýchlo vystúpili po schodoch na prístupovú betónovú rampu.

Na tu rampu chceli aj ďalší, nože sme sa zobrali a išli na výlet na najvyšší bod týchto bielych kriedových útesov. A tam ma s Ondráškom odfotil Miloš.

More a výstup nás všetkých vyčerpali. Išli sme ešte k druhému mysu – Cap Gris-Nez. Deti usnuli v aute, nechceli sme ich budiť, tak sme sa iba pozreli na more (stále bolo na vrcholu) a išli pozdĺž pobrežia do Boulogne-sur-Mer. V auberge sme si mohli uvariť večeru a po večeri sme sa išli pozrieť do mesta.
V auberge sa deťom opäť veľmi páčila poschodová posteľ.

Bola dobre istená a tak sme Markétke dovolili prespať hore. Po prvý raz. Nabudúce bude spať hore Ondrejko.