UT - Šatičky .... Vydrž!

Markétka je skutočné ženia. Dnes si priala obliecť šatočky s mačičkou. Lebo to je sukienka džínsová a troška úzka, nemohla v nej Marky riadne utekať. A tiež z nej už vyrástla. Len som povedala, že je jej malá, Marky ju chcela hneď vyzliecť a obliecť inú. A tiež kúpiť novú. Prezlečená do ružovej sukienky pribehla za Ondrejkom a hovorí: „Ondro, Ondro, podívej! Šatičky!!“
Dnes deti spali celú noc bez plienok. A aj bez nehody. Včera aj dnes som personál jasličiek upozornila, že mi deti sľúbili, že sa budú hlásiť, keď budú potrebovať. Nože som sa pýtala, ako to funguje. Nie veľmi dobre, hlásia, ale väčšinou neskoro, alebo nič neurobia.
Doma sme sa navečerali a išli na naše kamienkové ihrisko.
Neviniatko.

Tuná sa Marky iba pozerá, no o chvíľu už tam šplhá sama. A sama sa dostala aj na tu plošinu hore.

Tuná bol Ondrejko stále na ihrisku. No o chvíľu už ho tam nebolo. Samozrejme odišiel a nič mi nepoveda.

Lebo Marky bola spokojená na ihrisku, išla som sa s chlapcom bicyklovať. Stretli sme aj takého malého psíka.

Popri bicyklovaniu som kontrolovala dcérku. Zdála sa byť spokojená, nože som ju vyfotila aspoň cez plot.

Keď som deti dávala spať, doniesla som im fľašu s vodou. Marky sa napila a fľašu podala Ondrovi, ktorý s ňou podišiel. Marky ju chcela späť a vrhala sa naňho, no Ondrej hovorí: „Ondra přinese, vydrž. Ondra napije a pak přinese“. No, nie je roztomilý.

K ich jazyku: Obaja vedia, čo je „ja“ a „moje“. No, lebo mi občas na otázku „Kdo?“ odpovedajú „Já!“ a ja neviem rozlíšiť, ktorý z nich to bol, tak sa pýtam znova „Marky nebo Ondra“. A výsledok je, že Ondrejko teraz viac užíva „Ondra“ než „já“ a u Markétky to je ako kedy.
Behom apríla sa veľmi rozhovorili. A hovorili gramaticky veľmi dobre, ako keby to skloňovanie cítili. Bola tam výnimka, ktorá dosial platí, a to „vagónka“ namiesto „vagónek“. No po dvoch týždňoch v Belgicku zrazu začali hovoriť, že niečo dajú „maminkovi“. A po ďalšom týždňu sa mi zdalo, že si akosi nemôžu spomenúť niektoré slová. Neviem, či to je tým, že už ich znajú veľa, alebo že sa tam tlačí ta francúzština. No hovoria aj tak parádne. A pre Ondrejka je vrava niečo ako droga. Často si hovorí veľmi rýchlo pre seba a ne vždy to má zmysel. Len tak dáva rôzne vety vedľa seba. Alebo mu poviem, že niečo nemá či má robiť a on to hneď, s oveľa silnejším výrazom, opakuje Markétke. Dúfam, že nie som taká striga ;-)