NE - Blankenberge

Ráno sme sa prebrali do slnečného teplého dňa. Po včerajšom vydarenom výlete bolo jasné, že sa k moru vlakom ide. Boli sme príjemne prekvapení vlakom, lebo jeho súčasťou bol aj voz pre vozičkárov, v ktorom som mohla rozložiť golfáč a vedela som, že pohodlne vystúpime.
Keď sme vystupovali Marky sa stratila vidlička na hranolčeky a tak náš prvý počin pri moru bola nezdravá desiata. No každý po nej mal tri vidličky ;-)
Na pláž sa ide cez hlavnú obchodnú triedu, na jej konci sú schody, a keď po nich vystúpite hore, uzriete more. Pobrežie Belgicka bolo zničené na konci 2. svetovej vojny, preto tu namiesto prírodných dún sú nové duny s panelákmi.
Zošli sme na prvú pláž a bola to pláž pred kasínom, po ktorom lezú tri bábätka od Davida Černého, tak sme sa cítili ako doma ;-)
Nikde som nezažila taký veľký rozdiel medzi prílivom a odlivom. Keď sme prišli na pláž, tak sme sa usadili na morskom dne pri tretej bójke. Chcela som mať veci a deti pokope. No a keď začal príliv, začali sme aj my postupne utekať. Deti aj dospelí tu stavia pevnosti z piesku tak, aby čo najdlhšie odolali prichádzajúcemu moru. Aj ja s mojimi deťmi som sa snažila, no nemali sme šancu, lebo všetko bolo už rozobraté a my sme neboli tak bojovní, aby sme si nejaký ten kúsok morského dna uchránili. Studené Severné more bolo celkom teplé, tak sme si to riadne užili.
O štvrtej sme sa rozhodli ísť domov. Z pláže na stanicu to je 5-10 minút, prišli sme ešte 10 minút pred odchodom vlaku, no do vlaku sme sa nedostali. Nože sme čakali na vlak o piatej. Deti medzi tým zaspali a mňa čakalo nepríjemné prekvapenie, lebo to vyzeralo, že ani tentoraz sa do vlaku nedostaneme. Nože som zatarasila vstup do jedného vagóna a požiadal prvú osobu, aby mi pomohla. A podarilo sa to tak, že sa ani deti nezobudili. Cestovali sme v nástupnej chodbičke, lebo inam by som sa s rozloženým golfáčom ani nedostala. Nakoniec v tej samej uličke cestoval ešte jeden kočík ;-)
Na ceste domov sme vyzerali veľmi pekne. Nebola som schopná udržať deti iba len chvíľku bez vrstvy piesku, no bolo potreba obnoviť náter opaľovacím krémom. Tak som ich natrela cez piesok. Domov sme prišli ako bábiky z piesku.
Hej, eště obrázok zo štartu.

Ondrejkova prvá starosť po návratu domov.

Deti boli bez plienok. Ondra to pustil vo vlaku, no sedel v už včera pocikanom golfáči, tak som mu len dala plavky a viac neriešila (zo sedačky to prokvapkalo iba do spodného košíka). Keď sme zostupovali na pláž, išli sme cez kaviareň. Na piesku mali postavené drevené doskové pódium a na ňom rozložené stolíky. Marky sa zrazu doširoka rozkročila ... chcela som ju odviesť na stranu, no nešlo to už zastaviť. Ľudia sa smiali, smiala sa aj Markétka a Ondrášek, nože som sa smiala tiež.