ST - Útok na jasličky

Druhá noc bez plienok a bez nehody! Teplo, cez 20°C už o ôsmej. Keď som prišla po deti, opäť som sa informovala, ako to bolo s potrebami u mojich deti ... verím, že do konca týždňa budú bez plienok aj v jasličkách už len preto, aby odo mňa mal personál kľud.
Marky doma stále hádzala lyžičku na mramorovú podlahu a robilo to strašný hluk. Niekoľkokrát som jej povedala, nech toho nechá ... nenechala ... tak som zarevala. A Ondrejko: „Maminko! Nekřič! Nekřič na Markétku; to se nedělá. On peut pas!“
Aj dnes sme šli na kamienkové ihrisko pred domom. Ondrejko chcel niekde inde – pre zmenu. Nakoniec ako zmena zabralo to, že som im dovolila chodiť na boso.
Margitka začala hneď variť.

Ondrejko sa chvíľku zabával tiež d kbelíčkom.

No potom prišiel iný chlapec s bagrom, s ktorým si ale nehral, nože si požičal môj synček. Ten chlapec si požičal naše autá a hral si s Marky. Naše náradie na piesok bolo opustené, tak sa naňho vrhli iné deti. Zúrivo začali stavať akúsi mohylu. Mojim deťom sa to páčilo a tak sa pridali.

Tie staršie deti z toho neboli bohvie ako nadšené, lebo moje deti to robili zle. No ale, dalo sa, maloši sa vyhnať nedali ;-) Spoločnosť sa napokon rozpadla. Prckovia kdesi išli a s našimi hračkami si hral iný chlapček. No, potom sa Ondrej vrátil a chcel si tiež hrať, ale chlapec mu nechcel nič dať a napokon ho začal aj biť. Zasiahla som. Ale chlapcovi sa to nepáčilo, a začal po mne hádzať kamienky. Schytila som ho a pýtala sa ho, kde má mamu. Mama nakoniec prišla, zobrala decko a bez slova odišla.
„Zlobivý chlapeček“ nám nemohol pokaziť náladu. Deti vyšplhali na „plošinu“, zjedli čokoládovú sušienku a ja si ich odfotila.

A keď Marky liezla po povrazovom rebríku, akýsi veľký chlapec jej stúpil na ruku. Topánku tam mala otlačenú peknú chvíľku, no princezná mi rúčku len ukázala a povedala, že to bolí. Keby jej na ruku len jemne stúpil Ondrej, revala by aspoň 5 minút ;-)