Tak toto som hovorila, keď ma deti ťahali o siedmej z postele. Neboli hladné, len sa im už nechcelo spať a chceli, aby som sa im venovala. Takmer som plakala ...
Do obeda sme museli urobiť nákupy na zajtrajší veľký obed. Cesta bola náročná, lebo som mala plný plecniak aj obidve ruky a deti sa chceli so mnou naháňať.
Poobede sme zobrali bicykle a išli do Cinquantenaire. Popri bicyklovaniu sme stačili zjesť aj zmrzlinu.
Bolo veľmi teplo, ľudia tam boli polonahí, no moje deti si nechceli vyzliecť mikinky, lebo tieto boli s autami.
Ondrejko je fascinovaný schodmi. Ťahal hore po schodoch aj svoj bicykel. A veľmi sa nadrel, lebo bicykel je dosť ťažký.
Tuná v priebehu pádu ;-) Nebol prvý ani posledný, no Ondrej to nevzdal.
Bicyklovanie.
Markétka
Ondrášek
Obaja.
My domov ešte nechceme!
A keď išli spať, ja som začala premýšlať nad zajtrajším obedom a potom som aj jednala ;-)
3 commentaires:
To jso malí sportovci:-) Ta poslední fotka je nádherná:-)
Ti jsou sladcí :-))))
Jsou fajní,je kouzelné jak děcka dokážou bojovat, jak jsou děcka schopné zabojovat, když jim o něco jde...
Enregistrer un commentaire