NE - Nedeľný obed

Bol to veľmi vydarený, aj keď veru náročný deň. Na začiatku týždňa som sa dohovárala s Milenú, že v nedeľu čosi podnikneme, a vo štvrtok hovorila aj Katarzyna, že by s nami chcela stráviť nedeľu. Najprv som obom hovorila, že to pôjde až po tretej, no potom som sa rozhodla, že ich pozvem na obed. Už v sobotu som takmer banovala. Už príprava bola náročná. Varila som také typické české jedlo – hovädzí vývar s lokšami a bravčové plátky na šampiňónoch vo smotanovej omáčke so zemiakmi a poľskými kyslými uhorkami. Ako keď prídete ku starej mame ;-)) No v časoch, kedy všetci robia minútky či taliansku, čínsku či bohvie akú kuchyňu, som mala úspech ;-))
Nože tuná jeden pohľad na náš stôl už po obede.

 Pripomenulo mi to zašlú slávu tohto stolu v Lipníku. Už to bolo po obede a nikto už si nič nerobil z fliaš s vodou. Deti samozrejme jedli s nami u jednoho stolu. Za vínom vidno Ondráška.
A tuná Kasia s Marky a Gosia.

Po kávičke, jahodovej torte a čokoláde sme išli von. No pred domom stálo Sebiho auto a keďže to je Ondráškova obľúbená značka, musel si ísť „zašoférovať“.

Išli sme do Cinquantenaire, najskôr na pieskovisko, no tam sa páčilo iba Markétke a tak sa išlo ďalej.

Markétka zistila, že sa na Croozeri dá chodiť aj inak.

Nezabudli sme ísť nahádzať kamienky do fontánky. Tentoraz tu boli aj kačice.

Lebo bolo veľmi teplo, zašli sme aj na pivo. No môj „milkshake“ skončil Kasie na šatách ;-)) Tuná stále čakáme na pivo.

Doma sme sa dospelí rozlúčili pohárikom sektu, ku ktorým nám deti kreslili obrázky. Markétka prekonala svoje „morské“ a „čierne“ obdobie a teraz kreslí farebné kruhy.
Vo vani ma Markétka veľmi prekvapila, lebo si sama namočila vlasy aj obličaj.

Aj Ondrášek, no nebol taký dôkladný ;-)

Veľmi som sa čudovala, no nešlo im zaspať. No smiala som sa, keď som počula, ako v posteli rátajú: „jeden, dva, tši, pět“, „jeden, dva, tši, pět“. Aj keď to nebolo príliš vhodné nevedela som sa udržať a keď opäť rátali, tak som im tu „čtyřku“ musela povedať. A pokojné zaspávanie bolo preč ;-(