NE – Bučina pri Jezus-Eik

Lebo bolo pekne a včera sme si vonku príliš neužili, vyrazili sme dnes do lesa. Do tej známej bučiny pri Bruseli, tentoraz pri Jezus-Eik. Ondrášek sa veľmi tešil na bicyklovanie a tie dva zalepené prsty mu vôbec neprekážali.

Bol veľmi rýchly, no aj disciplinovaný, lebo vedel pekne čakať na ocka s Marky.

Keď sa prebrala Marky, bicyklovali sa obaja, no vtedy nebol čas na fotenie ;-) A keď sa unavili, tak si sadli do Croozeru a žuli olovrant.
Bučina.

 A keď sa takto osviežili, zasa behali a zasa sa bicyklovali.A potom sa pobral spať Ondrášek a Marky sa už nechcela bicyklovať a tak sa držala otecka.

A potom zasa behala po lese.

A medzi tými veľkými stromy vyzerala ako trpaslík.

A napokon aj ju boleli nohy, no nechela do Croozeru ...

No a na záver si takto osedlal Ondrašek aj mamičku a takto sa skončil naš výlet do bruselské bučiny.