Streda

Po peknom víkendu prišiel normálny pracovný týždeň. Deťom sa nechcelo do škôlky a mne do roboty. Deťom sa v škôlke páčilo, no a ja ... čo mám robiť ;-)
Streda bola zvláštna. Ráno sme sa vypravili nezvykle skoro, no ne išlo metro. Aj tak sme to pekne stihli. Stredu nemám rada, lebo deti po obede nespia ale idú rovno do garderie. Sú potom veľmi unavené. Vždy sa z roboty ponáhľam, aby som po nich čo skoro došla. Aj tentoraz, len do súpravy metra som doslova vpadla; utekala som po schodoch, aby som vlak stihla a potkla som sa ... Keď som vystupovala z električky stretla som Marky frajera s mamou a bratom. Zavolal na mňa: „Salut, la maman!“
Na ceste zo škôlky deti striedavo padali a keď sme prestupovali na metro, tak som na eskalátore spadla ja. A len čo som sa zodvihla, tak som bola na zemi opäť. Potom sa ma niekto na niečo pýtal a jedno decko sa ma pustilo, keď prišiel vlak. Asi som bola veru veľmi ustatá. Lebo som si to uvedomila až v druhej sekunde a hystericky som začal revať „Ondro, Ondro!“ Ľudia sa obzerali a ja som sa strašne bála, že mi Ondrejko odíde tým vlakom. Potom prišla Marky. Hej, bola to Markétka, kto sa ma pustil, len Ondrej tak veľmi ľúbi vlaky, že som automaticky predpokladala, že to bol on. Doma už len večera, rýchly telefonát s ockom a krátko po siedmej už driemali v postieľkach.
Hej, ešte našli letné klobúčiky a hneď si ich museli dať na hlavu. Bolo to také osviežujúce v tom nepeknom počasiu, ktoré teraz máme, že som ich musela odfotiť. Aj mi zapózovali.

 No, to ich nebavilo dlho ;-)

Ale vyzerali veľmi pekne. Ondrejko

aj Markétka.