Down

V pondelok sme sa opäť stretli s Markétkiným frajerom. Vždy ju zdraví (Bonjour Marketa, Au revoir Marketa, Bisou Marketa) a tentoraz za ňou aj utekal, lebo aj jeho mama poňho prišla. Utiekol od svojej mamy za nami. Ja som viedla v každej ruke jedno svoje dieťa a on pribehol a chytil sa Markety za ruku. Takto sme spolu zišli do podzemnej električky a tam sa naše cesty rozdelili, lebo on s mamou a bratom išli na opačnú stranu. Pýtala som sa Markety, či sa jej ten chlapec páči. Markétka cudne klopila oči a povedala že hej. No už nevedela, ako sa volá. A tiež nevieme, či chodí ešte do „maternelle“ či už do „primaire“.
V utorok išli deti so škôlkou do cirkusu. Vraj sa im tam veľmi páčilo, no veľa sme sa nepobavili, lebo Ondrejko už na ceste zo škôlky nevyzeral dobre. Doma pri večeri začal horieť a horúčku mal celú noc. Nože ráno telefón do škôlky, do roboty a doktorke. Dostal tie isté ATB, ako Markétka vo štvrtok (bol tu štátny sviatok) na pohotovosti. Sme už na striedačku chorí tretí týždeň a na mňa toho začína byť veľa. Do toho aj to nepekné počasie a blížiace sa Vianoce. Tieto sviatky nemám od vlaňajška veľmi rada. Snáď budú tohto roku veselšie.