„Bělinka, dědova bělinka, Picasso, bílá dodávka, Audi, Audi jede, Jarek, Jarek, Jarkovo auto, bavorák, mami koukej bavorák, policajti, jé jé Mercedes, tam je Mercedes, hasiči, nejsou hasiči, popeláři, taky popeláři ….“ Normálne ideme do jaslí 20 minút, dnes to bolo trištvrte hodiny. Povedal to jeden, potom to musel povedať aj druhý a nakoniec sa mi ten prvý po 50 metrov vytrhol z ruky a utekal späť k tomu autu, aby všetko zopakoval. Po ceste z jasličiek to bolo to samé, ale sme išli aj s Betku a Nelu, ktoré na nás museli stále čakať. Po ceste sme pozbierali azda všetky šišky, ktoré tam boli popadané. Len neviem z ktorých stromov, lebo ty, čo sú na tej ulici vyzerajú ako agáty alebo jasene a tieto dreviny šišky hádam nemajú.
Na ihrisku to bolo rovnaké ako včera. Marky bola na šmýkačke a Ondrej mi utekal hádzať kamene do susednej fontánky. Snažila som sa ho udržať na ihrisku, no stačilo, že som sa obrátila k Markétke a synček bol vonku pri vodnej nádrži. Hore na kĺzačke boli s Marky aj väčší chalani, ktorým som priveľmi nedôverovala, nechcelo sa mi ísť od nej a ona nechcela ísť dole, no Ondrej bol pri nádrži, tak som musela bežať po neho. Keď som ho niesla späť tri ženy sadiace na lavičke po mne pokrikovali, čo že som za matku, keď nechám decko pri vode, kam môže spadnúť ... boli tri a boli tam iba s dvomi deťmi, také ma nemôžu nahnevať ;-)
Nakoniec súhlasila aj Marky, že sa pôjdeme pozrieť na vodu s veľkým vodotryskom. Je to také pekné jazierko dole pod Ambiorix, na ktorom sú aj kačice, egyptské husi a iné vodné vtáky. Ľudia im tam dávajú jedlo a často na drobky chodia aj holuby. To bol raj pre deti. Veľmi ich tešilo plašiť veľké kŕdle holubov; vždy k nim pribehli a začali skákať a mávať rukami a nato sa veľmi smiali. Bol tam aj jeden fotograf, ktorí chcel fotografovať vodných vtákov (kačice s káčatkami), ale nemal nijakú šancu. No, keď videl tie radostné deti smial sa tiež, no fotografovať si ich netrúfol ;-)
Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire