SO - Atomimum

Tak s týmto slovom za mnou pribehol Ondrášek asi v utorok. Spočiatku som nevedela, čo chce (keď nerozumiem, tak si často myslím, že hovoria po francúzsky a už sa toľko nesnažím porozumieť). No to slovo mi stále opakoval a potom ma doviedol k obloku a povedal: „Tam je atomimum“ a mne konečne došlo, že tým myslí Atomium, ktoré som im chvíľku predtým ukázala. No a o chvíľu mi ukazoval Atomium opäť, no iným smerom než je. Tak som im navrhla, že si urobíme výlet k Atómiu. A od tej doby sa ma stále pýtali, či už pôjdeme na ten výlet a veľmi sa tešili na sobotu.
No doobeda som chcela ísť do obchodu kúpiť nejaké nohavice, kšiltovky, trička pre deti. Kúpila som iba jedny nohavice, jedno tričko s autami pre Ondráška, drevené korále (náramok sme museli dať Ondrejkovi) a sponky do vlasov pre Markétku. Lebo som im sľúbila kúpiť bager a autíčko, tak sme sa šli pozrieť i na tieto veci, no chceli kúpiť sekačku na trávu. Bola celkom lacná, no nevedela som si predstaviť, ako by som mohla kúpiť iba jednu a potom isť s nimi domov, tak sme kúpili iba dva bublifuky.
Domov sme prišli neskoro, po obede sme si museli ísť ľahnúť (všade chodíme pešo, boli celkom ustatí) a keď sme sa zobudili, bolo už päť. Niečo pojesť, znova sa obliecť .... o šiestej sme vyšli z domu. Bolo to už neskoro, no nemohli sme neisť, lebo celý týždeň sa na to tešíme a dnes to bola hlavná téma našich rozhovorov.
Najdôležitejšou časťou tohto výletu bolo, že sa pôjde metrom. Najprv nechceli o metru ani počuť, lebo chceli ísť vláčikom. Snažila som sa ich presvedčiť, že to vlak je, lebo tiež chodí po koľajniciach, a vďaka koľajniciam nakoniec s cestou metrom súhlasili.
Tuná pozerajú moji výletníci na odchádzajúci vlak.

Metro bolo fajn, no Atomium ich celkom sklamalo ;-)

Ondrášek v novom tričku (má ho predkom nazadok - vzadu je lepší obrázok).

A naša slečna.

Pod Atomiom.

Cestou zberali kamene, aby mali čo hádzať do vody (neviem ako prišli na to, že tam nejaká voda je). Lebo som ich potrebovala chytiť za ruky, povedala som Ondráškovi, aby dal kamene do batôžika. A tuná už vyberá strelivo.

Na radu prišli aj bublifuky (vyliali si ich takmer celé ešte pred domom).

Marky so sponkami vo vlasoch.

A ideme domov.

Prišli sme domov o pol deviatej. V posteli boli po deviatej. Trochu ma ukľudňuje, že Marky sa zobudila ráno o pol ôsmej a Ondrášek až po ôsmej. No a výlet sa odložiť naozaj nedal ;-)