... už na to pieskovisko veru musíme ísť. Z jasličiek sme išli aj s Nelinku. A ja som si mala čo povedať s jej mamou a tak sme ušli pekne dlhú cestu, než sme dorazili na piesok do Cinquantenaire. Odtiaľ akurát odchádzali naši slovenskí priatelia, ktorých poznáme z Motýľkov. A tam sme sa stretli s mojou maďarskou kolegyňou Dianou. No na pieskovisku za mešitou vždy niekoho známeho stretnete ;-) A piesok som deťom sľubovala minimálne od utorka.
Kvôli Markétkinej čiapke sa ma majiteľka jaslí pýtala, či viem po anglicky. Čiapku si však vybrala Marky sama, keď bolo na nákupoch s bábkou (Lila, prepáč, páči sa mi to väčšie ako stará mama).
Postrapatená, no sústredená.
Ondrejko sústredene sleduje chlapčeka s autíčkom.
Ale nakoniec sa vráti k svojej robote.
Aj keď sa im vždy snažím vyhrabať mokrý piesok, stále robia bábovky z toho suchého.
Zbožňujem ich holé nôžky.
Markétka mala sukienku a mne prišlo, že nie je natoľko teplo, aby mohla mať holé nohy. No na posledných pár minút na piesku si pančušky aj tak vyzliekla.
"Markétko, kyblíček pryč! Dej pryč!"
Spolupráca.









1 commentaire:
No jsou sladcí, fakt!
Enregistrer un commentaire