Ondrejko

Posledný novembrový deň je oslavou svätého Ondreja a všetkých nositeľov tohto mena. Nože sa aj u nás oslavovalo. Ondrejka i Margitku prekvapili po príchodu domov visiace farebné balóniky.

A keď nemohli na tieto dostať, zrazu sa zjavili ďalšia várka, tentoraz voľných balónikov. Deti sa veľmi tešili, behali za balónikmi a veľa sa smiali.

A tuná Marky predáva Ondrejkovi darček.

Obyčajný pracovno-škôlkový deň sa stal výnimočným.

Mamičkina snaha o dobrú večeru vyšla troška v nivoč, ale bola si tomu sama na vine, bo už do škôlky deťom priniesla niečo maškŕt, aby sa im nepokazila nálada behom dlhej cesty domov.
Rozkokošeným Slniečkam sa vôbec nechcelo ísť do postele, no ako zaľahli, tak hneď usnuli.

Šatôčky

Kúpila som dnes Markétke nové šaty. Keď si ich doma skúšala, nadšene hovorila: „Maminka mi koupila šatičky!!“ No, o chvíľu ich chcela dať dole. Pýtala som sa jej, prečo. Povedala, že už stačilo a že sa jej nepáčia. Vedela som, že som odvážna, keď ich kupujem, ale prekvapilo ma, ako bola zo začiatku nadšená. Asi sa jej páčilo, že na ňu myslím. Som rada, že bola úprimná. Šatôčky pôjdem vrátiť.
Tiež som dnes čítala rozhovor s Evou Hrnčířovou, kde hovorila o belgických škôlkach. Hej, my máme šťastie, lebo v našej škôlke sa deti síce neprezliekajú, sú celý deň v tom istom, ale spať chodia bez topánok a aj v mrazoch (aspoň merných) chodia von.
A na večer zasa troška nasnežilo.

Kolotoč

V nedeľu sa mame nechcelo z postele. Bola dlho tma, no potom sa rozbresklo a nádherne svietilo Slnko. Obliecť deti a hybaj von! Zvolili sme park Léopold a išli smerom do mesta. Od piatku je tu vianočný trh, nože sme sa vydali tam. V Parc Royal bolo tak nádherne, že som musela Slniečka odfotiť.

Zo strechy Bozaaru sme videli kolotoč „ruské kolo“ a na vianočný trh sa začali tešiť aj deti ;-) Na Grand Place sme sa pozreli na jasličky a vyliezli ku stĺpu.

A na Place St. Catherine konečne prvý kolotoč. Ondrejko si vybral loďku.

Prvú jazdu na nej bol sám, no na druhú sa k nemu pripojila aj Marky. Bol to veru pekný kolotoč, takmer ako od Julesa Verne.

Tiež muzika bola veľmi povedená, taká tajomná, ako zo starých filmov. A Ondrovi aj Marky sa tam veľmi páčilo.

Potom sme si prezreli, čo ponúkajú trhovci. Páčilo sa nám to, no bol čas ísť dom, lebo deti boli už unavené. Doma rýchle občerstvenie, prezliecť a uložiť do Croozera ku spánku a hurá do bruselskej bučiny. Marky spať nechcela, tak chodila po lese, padala do lístia, pozorovala snehové vločky a skákala z pňa na peň. Slnko svietilo

a Ondrášek spinkal.

Sneží!

Sobota priniesla prekvapenie; aj v Bruseli troška nasnežilo. Ako hovorili deti: "Bílé střechy!!"

A tiež pekne svietilo Slnko, tešili sme sa von, no Markétke nebolo dobre, nože sme do obeda zostali doma. Potom šli deti spať a po spánku už Marky nič nebolo a tak sme sa pobrali na bicykloch do Cinquantenaire. No bola zima, tak už sme fotoaparát nevytiahli.

Kúzelnícke čiapky

Piatok je vždy veľmi náročný, lebo sme všetci ustatí po celom týždňu. Bolo pre mňa stresujúce, keď deti na ceste domov vyliezli (ako každý deň) na každý obrubník, schodok, zábradlie. Došli sme domov a deti mi ukazovali svoje čiapky, čo robili vo škôlke a ktoré si začali vzájomne ničiť. Nože som ich musela odfotiť ;-)

Z piatočnej letargie nás vytiahli Gosia so Sebim.Tuná Sebi robí helikoptéru.

A tuná, aj keď Marky nie je vidieť, aj tak je s nami ;-)

Gramatický rod

Veškeré mé pokusy vysvětlit dětem užíváni gramatického rodu (třeba u minulého času sloves) končí jejich výkřiky: "Maminko, já mám pipenku!"; "A já pindíka!" Dvojčata, páreček ... mají v tom jasno skutečně od brzkého věku. V poslední době se pohlaví konstatuje u všech osob, které potkáme. Takže si dejtte pozor, bo až se setkáme, můžete se býti jisti, že tato otázka bude Slunéčky probrána.

Cesta do školky se nám v poslední době ustálila na cestování metrem a přestupem na tramvaj. Ondráška od začátku baví otevírat dveře zmáčknutím příslušného tlačítka. Pokud nestojíme u dveří, tak se mi vyrve a mezi davy se prove ke dveřím. Vzápětí se prodírám i já s Marky. Už po Ondrášovi neřvu, stejně to nemá cenu. Stejně tak už se nevzteká ani Markétka, bo Ondra vždy uteče a my musíme za ním.

Děťátka jsou už protřelá. Nastupujeme i do vlaku či tramvaje, kam se skoro nemůžeme vejít. Ve středu ráno jsem se opět snažili vervat do metra, ale tentokrát to opravdu nešlo. A dětem to došlo dříve než mně. Povídají: "Tam se nevejdeme!" Tak jsme popošli k vedlejším dveřím a tam už jsme se vecpali.

Také se tu občas stane, že se nemůžete dostat do poloprázdné tramvajky, bo všichni pasažéři jsou narvaní u dveří. Dnes toho na mne bylo už moc a poté, co jsem mladé studentky několikrát požádala, zda by se trochu nepoposunuly, abych mohla nastoupit i já s dětmi, a ony se ani nepohly, tak jsem na ně vystřelila, že jsou neskutečně "stupides". Zabralo to!!!

Mimochodem, pohlaví děti komentují už i u zvířat (ale kocourka neberou, mají kočičku s pipenkou nebo pindíkem). Ale u věcí a např. dopravních prostředků naštěstí ne. A to jim vždy vysvětluji, že "autobus přijel, tramvaj odjela a metro zastavilo".

Streda

Po peknom víkendu prišiel normálny pracovný týždeň. Deťom sa nechcelo do škôlky a mne do roboty. Deťom sa v škôlke páčilo, no a ja ... čo mám robiť ;-)
Streda bola zvláštna. Ráno sme sa vypravili nezvykle skoro, no ne išlo metro. Aj tak sme to pekne stihli. Stredu nemám rada, lebo deti po obede nespia ale idú rovno do garderie. Sú potom veľmi unavené. Vždy sa z roboty ponáhľam, aby som po nich čo skoro došla. Aj tentoraz, len do súpravy metra som doslova vpadla; utekala som po schodoch, aby som vlak stihla a potkla som sa ... Keď som vystupovala z električky stretla som Marky frajera s mamou a bratom. Zavolal na mňa: „Salut, la maman!“
Na ceste zo škôlky deti striedavo padali a keď sme prestupovali na metro, tak som na eskalátore spadla ja. A len čo som sa zodvihla, tak som bola na zemi opäť. Potom sa ma niekto na niečo pýtal a jedno decko sa ma pustilo, keď prišiel vlak. Asi som bola veru veľmi ustatá. Lebo som si to uvedomila až v druhej sekunde a hystericky som začal revať „Ondro, Ondro!“ Ľudia sa obzerali a ja som sa strašne bála, že mi Ondrejko odíde tým vlakom. Potom prišla Marky. Hej, bola to Markétka, kto sa ma pustil, len Ondrej tak veľmi ľúbi vlaky, že som automaticky predpokladala, že to bol on. Doma už len večera, rýchly telefonát s ockom a krátko po siedmej už driemali v postieľkach.
Hej, ešte našli letné klobúčiky a hneď si ich museli dať na hlavu. Bolo to také osviežujúce v tom nepeknom počasiu, ktoré teraz máme, že som ich musela odfotiť. Aj mi zapózovali.

 No, to ich nebavilo dlho ;-)

Ale vyzerali veľmi pekne. Ondrejko

aj Markétka.