NE - Sneh je v Bruseli vždy veľkým prekvapením

Nie je ľahké tu kúpiť boby, sane alebo iné pomôcky na sneh. V tejto krajine bežne sneh nie je a preto tiež ani v obchodoch so športovým vybavením ani vo veľkých marketoch tieto veci neobjednávajú a tak tu nie sú. A keď už nejaký obchod sánky objednal, tak tie boli vypredané už pred Vianocami. Nože keď príde sneh, sánkuje sa tu na hocičom.

My boby ani sánky nemáme, zato máme nové bicykle. Zatiaľ čo iní sánkovali, my sme sa bicyklovali.

Ale troška ľúto nám to bolo.

PS: A tento raz som spala až do obeda ;-)

SO - Malé veľké postele

Dnes som si mohla dovoliť trošku prispať, lebo je sobota a máme tu ocka, ktorí sa môže postarať o deti. Predsa len som však nemohla spať do obeda, pretože dnes sme chceli ísť kúpiť deťom nové postieľky. Podarilo sa !!

 

Súťaž „Kto pozná, ktorá firma tieto postele vyrába“ sa nevypisuje !!

PI - Slovenčina

Slovenčina je jazyk, ktorý ľúbim. V prvom rade preto, že som z polovice Slovenka. Považujem ho za svoj druhý rodný jazyk, no nanešťastie tento jazyk vôbec nepoužívam a tak som veľa zabudla. No stále je to jediná reč, okrem češtiny, u ktorej som si takmer stopercentne istá, že všetkému rozumiem. Pravda, už neviem nájsť slova, aby som mohla aj stopercentne hovoriť a písať ;-) A teraz potrebuje urobiť skúšku z tretieho úradného jazyka Európskej únie. Nuž, ktorý jazyk pre mňa môže byť ľahší ako slovenčina ;-) A popritom je to aj veľká príležitosť a výzva. Som veľmi vďačná a veľmi ďakujem svojej kamarátke Zuzane, ktorá mi už skontrolovala a opravila niektoré príspevky.

Marketka včera večer už bola bez teploty a tak s ňou išiel ocko k lekárovi pre potvrdenie, že môže späť do detského kolektívu. Večer sme mali s M. dlhú diskusiu aj o o tom, ako budeme tráviť našu zimnú dovolenku.

A keď sme sa ráno zobudili, takto nás vítal nový deň.

 

 

ŠT - Zápis do "Ecole du Bonheur"

Nuž tento deň bol od počiatku poznamenaný tým, že som na večer išla na zápis do materskej školy „Ecole du bonheur“. Mala som strach, predsa len moja francúzština nie je natoľko dobra, aby som všetkému rozumela. Ale musím sa pochváliť, lebo som napokon bola aj schopná klásť otázky ;-) Väčšina rodičov bola nadšená. Ja už menej. Ale nie preto, že by škola nebola dobrá. Herňa, miestnosť pre pätnásť detí, je menšia ako naša obývačka !! No, zasa sa mi páčil priestor vonku. Je tam pieskovisko a vraj majú aj nejaké bicykle, ktoré môžu deti užívať. Veľmi potešená som bola z paní riaditeľky. Verila som jej, že tam všetko funguje tak, ako hovorila. Ale škola je príliš ďaleko od nášho bydliska ... Asi pôjdem zápis potvrdiť, lebo to nie je špatná alternatíva a potrebujem si byť istá, že nejakú škôlku budeme mať. Na ceste domov som sa bližšie zoznámila s mamičkou chlapca, ktorý chodí s mojimi deťmi do rovnakých jaslí. Tiež sa jej škôlka páčila, no tiež pre ňu je to veľmi ďaleko.

Margitka dnes nestaval iba okienka, no urobila si stoličku. Ondrejka to veľmi zaujímalo.

ST - Z neba padajú perličky

Veru, keď som išla z roboty domov odrazu mi začali padať na hlavu malé biele perličky. A bolo ich veľa; vŕzgali pod nohami a ja som sa cítila ako keď po mne hádžu ryžu pri sobáši.
Skoro ráno, krátko po poľ šiestej nás prekvapil ocko. Nuž aj on bol prekvapený, lebo si nemal kde ľahnúť; v našej posteli som nespala iba ja, ale aj malí votrelci a ich maznáčikovia.

A vôbec to dnes nemal otec jednoduché, pretože naši maznáčikovia zostali doma. Keďže ja bola v robote, on trávil čas s deťmi. Nemohol sa tak poriadne vyspať po dlhej a náročnej ceste.

ÚT - Premárnená fototerapia

Noc bola celkom strastiplna. Pred polnocou niekoľkokrát vyliezol Ondrejko a po polnoci sa začala ozývať Margitka. Ale ona nevyliezala z postieľky, ona iba tichučko plakala. Keď som ju zobrala do náručia bola chvíľku pokojná, no napokon začala zasa plakať, lebo si chcela ľahnúť. Preto som si ju vzala k sebe. Ibaže to bolo to, na čo čakal Ondrej. Hneď som ho mala v posteli tiež. Myslela som si, že Marky bolí bruško, no napokon prišla horúčka. A zrazu som vedela, čo sa robí. No, jasné. Marketku prezliekali v jasliach, no zabudli jej dať pančušky. Nuž nezabudli, lebo oni ich stratili. Dala som jej Paralen a dajako sme spoločne prečkali noc. Ráno bola bez horúčky, ale ja som nebola schopná vstať a fungovať. Zavolala som do jaslí a napísala do roboty, že neprídem. Ale ani k lekárovi sme nie išli, lebo som bola príliš uťahaná. Von sme vyšli okolo obeda, lebo sme potrebovali kúpiť niečo na jedlo. Poobede sme išli spať všetci traja. A teraz to dopíšem a idem spať tiež, kým je to možné.
So slovenčinou je to o veľa ťažšie, ako som si myslela. Začínam premýšľať, že by som predsa len mala ísť na voľaký kurz. Hľadala som čosi na Internete a aj niečo našla, no tým viac cítim potrebu nájsť niekoho, kto by mi mohol pomôcť. Našla som si slovesné triedy a vzory a bola som veľmi prekvapená z tvarov niektorých imperatívov. No, nie len z nich.
Aj keď svietilo Slnko, nemala som dobrú náladu (lebo som ju mala pokaženu kvôli jednej nepríjemnej babe, ktorú sme stretli v obchode). Napokon ju spravila muzika – Richard Müller, Peter Nagy, Elán, Vidiek, Marika Gombitová ;-)
Deťom k dobrej nálade zasa dopomohol Krtko, Zajace s klobúka a pesničky. Vďaka, You Tube!

PO - Dnes sa nerozbrieždilo

Keď som včera usínala, premýšľala som, prečo som taká ustatá. Bola som uťahaná, ako keby som strávila celý deň na zjazdovke. Najskôr to bolo kvôli počasiu. Vonku bolo tak neskutočne škaredo, že som si chcela dať štamperlík slivovičky, aby som vôbec bola schopná vyjsť. Ale nakoniec som mala z toho dňa veľmi pekný pocit. No presne ako keby som naozaj bola na horách. Možno to bolo preto, že človek prekonal sám seba. Navyše v prospech deti :-)

Deti ma zobudili až o ôsmej. Bola tma, ale neprekvapilo ma to. Už som zvyknutá :-( Lenže tentoraz bola tma, aj keď sme došli do jaslí, tma bola i napoludnie a aj keď som šla pre deti. Nehovorím, že to bola čierno čierna tma, no ustrnulo to niekde medzi nocou a dňom, no brieždenie sa nekonalo.

Dopoludnie som mala každoročný „career development“ rozhovor so šéfovu. Bolo to celkom dobre. Dohovorili sme sa, že si urobím skúšku zo slovenčiny. Nože preto som sa aj rozhodla písať tento blog po slovensky :-)) Na ceste do jaslí som stretla jednu mamičku, ktorá taktiež ide vo štvrtok na zápis do tej istej materskej školy ako aj ja. Je to iba informačná schôdzka, podľa ktorej pôjdem alebo nepôjdem zapísať svoje deti. Som veľmi rada, že tam ide tiež, lebo som mala strach, že nebudem rozumieť. Takto sa budem mať koho opýtať.

Večer sme boli s Marketku veľmi nervózne, lebo Ondrejko bol priveľa živý. A Marky chcela mať svoj kľud a ja tiež. Napokon je musím oba pochváliť, lebo zaspali, ledva som ich uložila do postieľok.