V nedeľu večer sa ma Miloslav pýtal, či sme deťom jasne povedali, že zajtra idú do školy. No hovorili sme o tom, ale či im to je jasné? „Děti, kdo se těší na Aurélie, Nathalie a Benata?“ Ohromujúce „já“ nás zbavilo všetkých obáv.
Po škole sme mali čosi zariadiť na Place Daily a videli sme tam kolotoče. Všetko sme zariadili a kolotoč nemohli vynechať.
A ešte sme sa zastavili na ihrisku pred domom.
A doma Ondrejko varil večeru.
V utorok sme išli do Bois de la Cambre na korčule, no mama bola akási chorá.
A v piatok sme šli zo školy na bicykloch. Prišli sme domov, mama utekala do jasličiek na kurz znakovej reči a my šli s Miloslavom na ihrisko v Cinquantenaire.
Aprílom sme nikoho nevyviedli.
Posledný deň na lyžiach, deti chcú ísť hore sedačkou na Col de Baldi (1922m). Iba ich upozorňujeme, že dole musia ísť na lyžiach. Sedačkou dole sme šli hneď prvý deň a my dospelí sme mali takú závrat, že by sme to už nechceli viac zažiť. OK, dohovorené. Pôjde sa po ľahkej zjazdovke. Spočiatku to šlo, no prišli prudké úseky. Dali nám dosť zabrať. Tuná odpočívame, za nami zjazdovka červená.
Dodali sme si odvahy ku zvyšku cesty na Piani di Pezze (1470 m).
Dole obed, pusa a trampolína ... len sa choďte zalyžovať ;-)
Pohľad z Monte Fertazza (2100 m) na jazero v Alleghe, Piani di Pezze a Pra della Costa.
A posledná vyhliadková jazda. Monte Civetta (3220 m).
Monte Pelmo (3188 m).
A opäť s deťmi. Marky tiahla dvoje boby, Ondra a Miloš dokopy iba jeden.
No Marky to nevadí.
Posledné radovánky na ihrisku.
Rozlúčenie so Sandrou.
A pekne lyže na nohy, vyjsť sedačkou hore a zísť ku kabínke. V lanovke sa rýchlo prezuť, dole lyžiarsku výzbroj na ramena a utekať do požičovne. Všetko sme pekne stihli, aj na gelateriu sme mali čas pred odchodom ski busu.
Keď som sa deti pýtala, čo sa im najviac páčilo, odpovedali, že žirafy. Hej, všetci už sme boli uťahaní.
Dnes sme sa rozhodli, že už nepotrebujeme výuku, no že je to viac o tréningu. Chvíľu sme s deťmi lyžovali, potom dostala Marky hlad, no Ondrášek chcel ďalej lyžovať. Markétkina desiata.
Ondra lyžuje.
Potom šli deti do škôlky a my vyrazili na Crep di Pecol. Tam ide kabína na stojačky.
Zábava v Happy Parku.
Bolo veľmi horúco, na miernom svahu v Happy Parku už boby vôbec nešli sami. Potom nás napadlo, že lyže by ísť mohli.
Po troch dňoch na lyžiach a na slnku sme sa rozhodli pre odpočinkový deň. Lyže nechávame na hoteli a ideme na výlet na Marmoladu.
Nechali sme sa odviezť do Malga Ciapela, kde začína veľká kontejnérova lanovka na vrchol Marmolady. Dolná stanica je v 1450 m n.m. My sme sa odfotili na druhej stanici Pizzo Serauta, 2950 m.
A ešte raz aj s mamičkou.
Tretia a posledná stanica Punta Rocca je vo výške 3265 m a kúsok od nej je najvyšší vrchol Punta Penia, 3343 m. Rýchlo sme obliekli deti a než som vytiahla foťák priletela helikoptéra s lyžiarmi prachačmi. Aj mne by sa páčilo nechať sa vyviezť na zjazdovku vrtuľníkom.
Krása. Neuveriteľné hory.
Punta Penia a lyžiari na zjazdovke.
Nechali sme sa odfotiť spoločne.
Aby nás deti nechali chvíľku si užívať tej nádhery, podplatili sme ich lízankami.
A ideme dole.
A oproti nám lanovka hore.
Zastavili sme sa v reštaurácii na Serauta. Chceli sme obedovať vo výške. No jedlo nebolo ešte pripravené, tak sme si dali iba bombardino a prezreli múzeum prvej svetovej vojny a išli dole.
Pohľad na zjazdovku. Vraveli nám už na hoteli, že na zjazdovke je označená pravá a ľavá strana, lebo sa stane, že neviete, či idete dole či hore. A teraz tomu rozumieme. Keď je okolo vás iba bielo, rýchlo strácate orientáciu.
Dole bolo neuveriteľné teplo. Tieň nikde, reštaurácie nie veľmi zaujímavé, nože sme šli prespať poobedový kľud na hotel. A keď sme sa prebudili išli sme do Caprile na pizzu. Cestou som odfotila „našu“ Monte Civetta.
Pizzeriu otvárali až o poľ šiestej a to už bolo pre nás neskoro. Zašli sme preto iba do gelaterie na zmrzlinu. Zastávka na ihrisku a hurá na hotel.
A deti odchádzajú na hodinu so Sabrinou (dali jej prednosť pred Giovannim) a my už na nič nečakáme a ideme hore na Col dei Baldi. Pred jedenástou schádzame na Piani dei Pezze zjazdovkou pre „sciatori esperti“ a máme pekný výhľad na Alleghe s jazerom (a tiež na Piani dei Pezze).
Jazero.
Deti schádzajú od lanovky.
Tuná ich predbehla ich česká kamarátka Terezka.
A už sú takmer u nás.
Obed, škôlka a naše lyžovanie, tentoraz predovšetkým na zjazdovkách na Crep di Pecol. Nefotíme, nie je čas, chceme lyžovať. A už sme späť. No tentoraz to veľmi nejazdí, lebo je priveľmi teplo. Miloš musí tiahnuť aj s kopca. A dostal k Ondrejkovi aj druhého pasažiera.
Marky zatiaľ využíva iných atrakcií Happy Parku.
Užívame si Slnko, teplo a sneh.
Pred večerou ideme preskúmať okolie hotelu. A nájdeme ihrisko.
