ST - Marmolada

Po troch dňoch na lyžiach a na slnku sme sa rozhodli pre odpočinkový deň. Lyže nechávame na hoteli a ideme na výlet na Marmoladu.
Nechali sme sa odviezť do Malga Ciapela, kde začína veľká kontejnérova lanovka na vrchol Marmolady. Dolná stanica je v 1450 m n.m. My sme sa odfotili na druhej stanici Pizzo Serauta, 2950 m.

A ešte raz aj s mamičkou.

Tretia a posledná stanica Punta Rocca je vo výške 3265 m a kúsok od nej je najvyšší vrchol Punta Penia, 3343 m. Rýchlo sme obliekli deti a než som vytiahla foťák priletela helikoptéra s lyžiarmi prachačmi. Aj mne by sa páčilo nechať sa vyviezť na zjazdovku vrtuľníkom.

Krása. Neuveriteľné hory.

Punta Penia a lyžiari na zjazdovke.

Nechali sme sa odfotiť spoločne.

Aby nás deti nechali chvíľku si užívať tej nádhery, podplatili sme ich lízankami.
A ideme dole.

A oproti nám lanovka hore.

Zastavili sme sa v reštaurácii na Serauta. Chceli sme obedovať vo výške. No jedlo nebolo ešte pripravené, tak sme si dali iba bombardino a prezreli múzeum prvej svetovej vojny a išli dole.
Pohľad na zjazdovku. Vraveli nám už na hoteli, že na zjazdovke je označená pravá a ľavá strana, lebo sa stane, že neviete, či idete dole či hore. A teraz tomu rozumieme. Keď je okolo vás iba bielo, rýchlo strácate orientáciu.

Dole bolo neuveriteľné teplo. Tieň nikde, reštaurácie nie veľmi zaujímavé, nože sme šli prespať poobedový kľud na hotel. A keď sme sa prebudili išli sme do Caprile na pizzu. Cestou som odfotila „našu“ Monte Civetta.

Pizzeriu otvárali až o poľ šiestej a to už bolo pre nás neskoro. Zašli sme preto iba do gelaterie na zmrzlinu. Zastávka na ihrisku a hurá na hotel.