Erzgebirgischer Weihnachtsmarkt

Na dnešok sme sa veľmi tešili, lebo sme boli dohodnutí s Gosiou, Sebim, Milenou a Hermanom, že pôjdeme na vianočný trh. Bola to akcia zastúpenia Saska, no svoju prezentáciu tam mali aj tri české kraje. A prezentovali sa veľmi pekne – pivom Konrád. Ako Česi sme boli vítanými hosťami u tohto stánku. Popularitu nám zvýšili aj Markétka s Ondrejkom, ktorí sa snažili každému zobrať pohárik s pivom, lebo im pivo veľmi chutí. No a ja som ako jediná už znala túto značku, lebo som ju pila v bývalej krčme v bývalom pivovare vo Cvikove. Pivo tieklo prúdom (deti dostávali panáčiky džúsu), všetkým sa nám tam veľmi páčilo a kto vie, akoby sme sa dostali domov, keby Markétke nezačala byť zima. Keďže sme museli odísť kvôli deťom, dostali sme aj výslužku.

Já povídám pohádku

Keď išli deti po obede spať hádali sa, kto bude rozprávať rozprávku. A skutočne aj rozprávali. Napríklad „o pejskovi a kočičkovi“, do ktorej sa im dostalo aj „loupali perníček“ a „leží tam v oboře“.„Prší, zmokne nám právo.“ „Už neprší.“ „Ještě nahoru.“ „Prší, musíme sundat prádlo.“

Štvrtok bol nakoniec „zaujímavý“ deň. Nečakane prišli na návštevu Gosia a Sebi. Mali sme veľkú radosť, predovšetkým deti. No mama sa im snažila pripraviť nejaké pohostenie a pritom si na krájaču porezala ruku. Nevadilo, objednali sme si pizzu a všetkým nám veľmi chutilo. No krv striekala a tak ma nakoniec Gosia a Sebi zobrali na pohotovosť. Je to jen povrchové ale vraj sa hodí nechať si to ošetriť profesionálmi.

Down

V pondelok sme sa opäť stretli s Markétkiným frajerom. Vždy ju zdraví (Bonjour Marketa, Au revoir Marketa, Bisou Marketa) a tentoraz za ňou aj utekal, lebo aj jeho mama poňho prišla. Utiekol od svojej mamy za nami. Ja som viedla v každej ruke jedno svoje dieťa a on pribehol a chytil sa Markety za ruku. Takto sme spolu zišli do podzemnej električky a tam sa naše cesty rozdelili, lebo on s mamou a bratom išli na opačnú stranu. Pýtala som sa Markety, či sa jej ten chlapec páči. Markétka cudne klopila oči a povedala že hej. No už nevedela, ako sa volá. A tiež nevieme, či chodí ešte do „maternelle“ či už do „primaire“.
V utorok išli deti so škôlkou do cirkusu. Vraj sa im tam veľmi páčilo, no veľa sme sa nepobavili, lebo Ondrejko už na ceste zo škôlky nevyzeral dobre. Doma pri večeri začal horieť a horúčku mal celú noc. Nože ráno telefón do škôlky, do roboty a doktorke. Dostal tie isté ATB, ako Markétka vo štvrtok (bol tu štátny sviatok) na pohotovosti. Sme už na striedačku chorí tretí týždeň a na mňa toho začína byť veľa. Do toho aj to nepekné počasie a blížiace sa Vianoce. Tieto sviatky nemám od vlaňajška veľmi rada. Snáď budú tohto roku veselšie.

Prvé korčuľovanie

Začiatok novembra sa nám akosi nevydaril. Išli sme do Čiech na prázdniny a zariadiť si kopu vecí, no deti ochoreli a preto sme zariadili iba to najdôležitejšie. Keď sme priši späť do Brusela, ochorela mama. Do škôlky sme chodili iba tri dni a potom sme mali ďalšie 2 dny prázdnin. Deti boli rady, že ich aspoň M. vytiahol von, keď mama stále chorela.
Víkend sme nemohli ponechať náhode. V sobotu po nutných nákupoch sme popoludnie trávili behaním po labyrinte a skákaním a hraním v guľôčkach vo Funny Clube. Bolo tam toľko detí, že sa Slniečka zo začiatku poľakala, no napokon si to skvele užili.
Na nedeľu sme sa pripravovali veľmi dobre, lebo sme išli do korčuliarskej haly vyskúšať korčule. Deťom sa to veľmi páčilo, no ich dospelí sprievodcovia boli veľmi ustatí. Aj keď si mama zobrala fotoaparát, aby mohla tuto premiéru zdokumentovať, nebolo kedy. Pomer dva dospelí na dve deti, zdá sa, nie je plne dostačujúci ;-)
No pri záverečnom koliesku sa mi podarilo zachytiť Ondráška.

ST - Proč

Tož a je to tu! Po otazkách typu "Maminko, kde mám štětec? Maminko, kde mám botičky? Maminko, to je moje? A taky Ondrovo?" prišla dnes ráno otázka začínající "proč". Marketka se pokoušela postavit flétnu na stoleček, ale flétnička nechtěla držet a tak se mne Marky ptá: "Maminko, proč to nedrží?"

NE - Bezpečnosť nado všetko

Dnes sme sa vypravili na bazén, no tentoraz do Woluve-Saint Pierre. Tuná majú totiž aj tobogan, ktorý sa nám veľmi páčil. A po obede sme vyrazili na bicykloch do Cinquantenaire. Prvý raz aj s novými helmami.
Ideme dole kopcom.

Výnimočná situácia, lebo v parku sú atrakcie, ktoré tam normálne nebývajú. Napríklad hojdačky – lodičky.

Aj na kolotoč sme sa dostali.

Na koníkovi sa nám páčilo.

Išli sme aj na zmrzlinu.

A hrali sa pri fontáne.

Aj nehodu sme mali.

A hojdačku - lodičku iba pre seba.

A s tejto hodačky sme spadli ...

... a na hlavu. Ako sme radi, že už máme helmy ;-)

SO - Planckendael, naozaj!

Naozaj sa nám podarilo sa dostať do Planckendael. Dnes sme sa po prvý raz pozreli aj do pavilónu Ázia, kde mi zapózovala Markétka.

Vliezli sme do rikši.

A potom sme po prvýkrát videli gibona a hneď mamu s bábätkom.

 Takto na nich zíral Ondrejko.

U gibona sa začíná aj výstup do korún stromov. Tentoraz šli prckovia veru suverénne.

Kľudne ten povrazovú klietku aj riadne rozhojdali.

No boli tam aj úseky, ktoré im dali zabrať.

Videli sme ťavy.

A takto na nás kukal pštros.

Opičiu dráhu v Oceánii sme zvládali s prehľadom.

Hej, tým veľkým to šlo lepšie, lebo sú veľkí.

Niektoré prekážky sme museli prekonávali alternatívnym spôsobom, lebo sme stále malí.

A niektoré boli nad naše sily, no vzdať sme to nechceli.

Skončili sme na obľúbenom ihrisku. Vyliezli na šmýkačku – slona.

Ondrejko chodil sám, Markétka išla s ockom (fotka nepodarená, no Markétkin výraz rozpoznateľný).

No a nakoniec voda ...