SO - Baraque Michel a Sankt-Vith

V sobotu sme sa pre veľký úspech vybrali opäť do Arden. Tentoraz do Sankt-Vith, no museli sme to zobrať cez plťové chodníčky, lebo ty sa deťom minulý týždeň veľmi páčili.
Zaparkovali sme u Baraque Michel a ako obvykle sme sa najskôr museli najesť.

Než sme sa vydali na našu trasu, museli sme počkať, kým bude naložené toto rohaté zviera.

A už sme na plťovom chodníčku.

Takto to tam vyzerá.

Deti cestou chytali zlaté rybky.

Ondrejko si chcel vybrať vlastnú cestu z mostíku.

Stále sme ešte nachádzali zabudnuté čučoriedky a mali sme od nich pekne fialová ústa.

A tuná si Miloš spomenul, že tu bol pred dvoma rokmi na bežkách a bol z toho veľmi dojatý a miláčikov to vôbec nezaujímalo.

Z Baraque Michel sme urobili krátku zastávku na Signal de Botrange. To je najvyšší bod (694,24 m.n.m.) Belgicka. Leží na náhorní plošine, tak sa nedá hovoriť ani o kopcu. Roku 1923 tam vybudovali 6 m vysoký pahorok, aby návštevníci mohli vystúpiť až do 700 m.

No a potom sme už išli cez Malmedy do Sankt-Vith, kde sme sa ubytovali a stretli s Nelinkou, Nikolkou a ich rodičmi.
Išli sme na malú prechádzku. Nikolka nechcel byť v kočíku a takto to dopadlo.

Nikolka s oteckom.

Traja zbojníci.

Nikolka s mamičkou.

A zastávka na ihrisku po ceste do našej noclehárny.