PO - Špindlerův Mlýn

V pondelok sme šli s Ondrejkom do nemocnice v Jilemnici na kontrolu. S hrôzou sme prijali fakt, že Ondrejko už nebude obviazaný. Ondráš kričal, že ruku nepotrebuje, nech ju zasa priviažu k telu; ja som revala, že môj syn je príliš živý, aby ruku nemal zafixovanú. Nič nepomohlo, len k šatke na záves ruky dostal sieťku na zafixovanie (oboje chcel nosiť, no oporu to neposkytovalo.)
V Jilemnici sme šli na obed a potom sa rozhodli ísť do Špindlerova Mlýna. Miloš opäť autobusom, no tentoraz aj s Ondrejkom, lebo preňho to bolo oveľa väčšie dobrodružstvo ako ísť autom.
Prechodili sme si Špindl a Svatý Petr a išli zasa späť.