Cnie sa mi po tomto blogu. Dlho som tu nepísala. Lebo som rozbila naše rodinné auto, lebo miláčikovia boli chorí – všetci tri, lebo som chorá ja. Dúfam, že nie na hlavu, ale stopercentne istá si nie som :-)
Na horách bolo skvele!!! Bolo to ako v rozprávke. Trošku sa mi cnelo za deťmi aj za manželom, no aj tak som si to nádherne užila. Na budúci rok tam ideme celá rodina. Majú tam skvelú škôlku pre deti – od 10.00 do 15.00 z toho ich hodinu a pol učia lyžovať a potom ich aj nakŕmia a zabávajú. Rodičia tak majú dostatok času zalyžovať si i zdokonaliť štýl v lyžiarske škole. Inštruktori po česky nehovoria, ale ináč tam bolo toľko Čechov, že to pre mojich maznáčikov bude ako návrat do Čiech. Nech ste kde ste na Kronplatze, češtinu môžete počuť stále.
A to jedlo na hoteli .... Predsa len už je to Taliansko! My sme bývali v mestečku Olang-Valdaora. Na „apres ski“ nič moc, lebo prakticky nebolo kam ísť, ale pre rodinnú dovolenku celkom jedinečné. Vo štvrtok sme sa byli pozrieť i na „Ski-fire-show“ pripravenú oboma lyžiarskymi školami a po nej sme sa išli zabávať do jedného baru. Ale boli tam iba inštruktori zo škôl ;-) V piatok na zjazdovke sme si tak mohli povymieňať informácie, ako sa cítime a čo robí hlava ;-)
S miláčikmi sme boli viac razy u lekára. Nemali horúčky, no stále kašlali. Našťastie nemali nič na pľúcach, no stále nevyzerali dobre, zle spali, mali aj hodinové záchvaty kašľa. Napokon dostali lokálne antibiotika, ktoré ráno a večer inhalovali. Zdá sa, že to zabralo.
Naša detská lekárka deti aj zmerala a zvážila – 16. marca 2010:
Markétka – 10,420 kg, 86,5 cm, obvod hlavy 48,2 cm a 16 zubov
Ondrášek – 10,920 kg, 88 cm, obvod hlavy 47,2 cm a 16 zubov
A stále majú to svoje obdobie vzdoru. Ondrášik sa vyžíva, keď môže niečo ničiť. Markétka vždy niečo postaví a on príde a zborí to. Hádže všetkým, čo mu príde pod ruky. Obi dvaja sa stále len vypytujú „Co je to?“ a rodičia sú z toho často ustatý a boja sa času, keď sa „co?“ zmení na „proč?“, lebo až vtedy bude ťažké nájsť odpovede. Sú neuveriteľne sladkí, aj keď majú také obdobia, že by som kedy-tedy od nich aj utiekla. Ja si vlastne ani nemôžem sťažovať, lebo naši maznáčikovia sú zaľúbení do kníh. Keď si prezerajú knižky, vôbec o nich nevieme. Nuž vieme, lebo všetky obrázky „čítajú“ nahlas, ale ináč máme kľud ;-)
PS: Pre nadpis som si tentoraz zvolila „chat shortcut“.
5 commentaires:
No, my už jsme docela intenzivně ve fázi "a proooooč?" a máš pravdu že "co to je?" je o proti tomu pohodka :-)
A zálibu v knížkách mají naši taky :-)
Kdy t afáze přijde..protože šárče už plynně mluví..ale proč neříká:-)
Jsem ráda, že blgo zase ožil:-) Doufám, že všechny nemoci a rozbitá auta jsou již v pořádku. Období proč je zajímavé, inspirativní, ale někdy hodně únavné, to je pravda. Ovšem ta roztomilost tohoto času všechno přebije:-)
No čéče teta, tak aspoň konečně mám nějaký info o vás. A co se stalo s tím autíčkem? Jsi celá? A maloškům vyřiď, že je zdravíme a přejeme, ať už je nemoc fuč. ♥
Takže to byl na horách prima relax:-)
Držím palce, ať jsou děti brzy zdravé. Otázky "proč" a "co je to" jsou sice náročné, ale je to takový snad nejhezčí dětský věk, tak si ho užívej:-)
Enregistrer un commentaire